Kazdym dnom sa moja prazdnota prehlbuje..nieje to obycajne prazdno, ake ludia zazivaju pri depresii (tym som si presla, toto je uplne ine, trva niekolko mesiacov, skoro rok) nikto mi nevie pomoct, ani lekari tomu nepripisuju vahu. Nepocitujem ziadne pozitivne, ani negativne pocity/emocie, je to beznadejne a citim sa ako ziva mrtva ktorej ukradli dusu.. Chc viest normalny zivot, nie toto !! Dala by som cokolvek za to, aby sa mi vsetko pozitivne aj negativne vratilo. Pred niekolkymi rokmi som sa liecila na uzkost,depresie (brala som lieky, teraz neberiem nic). Este aj by som brala naspat uzkost, neprajem nikomu toto zazit.. Ak by ste mali nejake skusenosti, napady ako z toho von budem velmi vdacna za kazdu odpoved.
Prazdna schranka bez duse - emocna oplostenost
Lana_sss
ped
Keď mozog funguje ako mega-chemická továreň, tak tie negatívne stavy sú spôsobené nedostatkom hormónu šťastia. Treba sa ním dopovať nejaký čas a to sa všetko dá do poriadku, v tej makovici. Na nete si nájdi "pochutiny", ktoré ti tento hormón dodajú a problém je vyriešený, Slnko, hudba, čokoláda, čerešne, jahody a pivo:-)
No praveze aj toto by ti lekar mohol klasifikovat ako anhedoniu. Ide.o to,.ze.ta.anhedonia.nema.celkom jasne vyhranene prejavy.
Aj ja som uz ako robot,.nez.duse, robím vsetko mechanicky. Ani plus a.ani minus,.teda.to iste co ty-MAM NEUTRALNU NALADU. NEMOZEM.POVEDAT PRETO,ZE BY SOM BOL SMUTNY... Je to nieco ako nula-BEZ.ZIVOTA, LEN PREZIVANIE. Ty opisujes, ze.sa.ti toto stalo pred rokom (zaciatok). Ja som ale zaciatok pocitil tak od svojich min. 10 rokov a kontinualne sa toto prehlbilo az na taku uroven, ako tu opisujem..A chyba mi aj motivacia. Aj tebe? Moze sa.to myslim stat aj po vysadeni liekov, ALE AJ PO STRESE. AKed chces mozme o tom pisat. (cez mail.)
Stratil som city k ludom. Ako posledny odisiel cit k mame-ten bol najsilnejsi A je to aj u teba take?
Lana_sss
BielyTesak4: ano napisem ti, momentalna som v takom rozpolozeni ze akakolvek pomoc je lepsia ako ziadna..
ped: Ja sa to vazne snazim nerezoberat, nevsimat si to, lenze ono sa to vzdy pri nejakej situacii pripomenie. Rodina mi dokonca hovori ze vela x som bezcitna, reagujem zvlastne...s kamaratkou ked som bola vonku, musim sa pretvarovat a tie emocie nejak ,,hrat,, je to velmi vycerpavajuce.Prisla som kvoli tomu o zamestnanie, lebo som robila veci alo autopilot, nedavala to toho nadsenie (pritom ma to bavilo, nadriadeny si mysleli ze ma to nezaujima).. Asi tak.
Anhedoniu som mala pred par rokmi ako sprievodny jav depresii, preto som aj brala antidepresiva, stav sa mi lepsil a ajked som bola usmiata, mala som fajn naladu - pocit emocnej plochosti nepresiel.
Juliana 33
Lana_sss napíš mi mala som niečo podobné juliana@atlas.sk
Faith Healer
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
ped
Ak ide o slabé emócie, tak to nemá zmysel riešiť. Hádam si nedosiahla osvietenie, že si taká bezcitná, či? Isto ťa také niečo nepoteší, myslím že to by nepotešilo nikoho, kto chce viesť normálny život. Viem ťa pochopiť, ale čím ďalej tým viac ľudí to začína mať. Najjednoduchšie bude to, ak to nebudeš príliš riešiť, rozoberať, analyzovať, proste kašli na to a nemysli na to.
Anonym_93436
Tak ak by som ťa mohol poprosiť. Napísala by si mi na email? Je to ta červená ikonka pri mene. Nechcem písať priamo sem celý ten „zážitok“ vďaka ktorému som sa dostal von z tej temnoty. Budem ti vďačný.
Lana_sss
Ano verim, ze existuje nieco vyssie, medzi nebom a zemou.
Anonym_93436
Nápad by tu bol... To ako opisuješ prázdnotu mi pripomína temnotu cez ktorú som si prešiel pred pár mesiacmi. Avšak najprv sa ťa spýtam. Veríš v niečo? Niečo čo je vyššie nad týmto životom dajme tomu.
