Dobrý deň.
Pred pár rokmi som úplne prestala ľuďom dôverovať, veriť im.
Napríklad keď mi výnimočne niekto povie, že ma má rád, neverím. Musí mi to ten človek aj dokázať.
V minulosti som si prechádzala všeliakými sklamaniami, vysmievali sa mi, nemal ma takmer nikto rád, pre moju povahu a každý ma len využíval, keďže mám ľahko manipulateľnú povahu.
Na strednej sa to ešte zhoršilo. Tam ma nemali radi, smiali sa zo mňa. Začala som mať depresie, sebavedomie mám doteraz na nule.
Keby mi niekto povedal, že ma má rád, musel by to dokázať. Musel by mi ukázať, kvôli čomu ma má rád a dosvedčiť to.
Raz sa taký človek našiel. Jedna známa. Spomenula, že ma má rada, no keď som povedala, že nech mi to dokáže, pretože neverím (vysvetlila som jej dôvod), tak povedala, že keď neverím, tak neverím a vykašľala sa na to.
Myslím, že na tom nie je nič zlé, cítiť potrebu, aby mi niekto niečo dokazoval. Hlavne keď som si prešla takou minulosťou.
Nie som žiadna namyslená krava. Len som si prešla zlými vecami a prestala som ľuďom dôverovať. Veľmi sa bojím sklamania.
