Dobrý deň.
Pochádzam z veriacej kresťasnkej rodiny, čiže aj ja som veriaca. Lenže čo sa v mojom živote nestalo... ? Som inak sex. orientovaná.
Na to, že som lesbička som prišla v 18-tke. Nikdy ma chlapci nepriťahovali a ani raz som do žiadneho nebola zamilovaná.
V 18-tke som sa zamilovala do mojej spolužiačky. Bolo to (a stále je) veľmi silné a intenzívne, no keďže asi nebola na baby, tajila som to. Mala som kvôli tomu depresie, veľakrát som aj plakala.
Aj teraz si niekedy na ňu spomeniem a poplačem si, pretože mi neuveriteľne chýba.
K veci. Keďže už viem, že som lesbička, som nešťastná, pretože to kresťanstvo (a Boh) odsudzuje. Vzťahy s tým istým pohlavím.
Ide mi o to, že v mojom prípade nemôžem zažiť lásku, nemôžem byť s niekým, koho milujem, lebo pôjdem so pekla. Je to nespravodlivé, pretože ja som si svoju orientáciu nevybrala, ale narodila som sa tak. Nemôžem byť s niekým (mužom), koho nemilujem. Veriaci homosexuáli sú odsúdení na nešťastný život, pretože vzťahy medzi rovnakými pohlaviami nie sú povolené, a keď to spravia, pôjdu do pekla.
Čo je toto za spravodlivosť ? Mám sa celý život držať na úzde, správať sa, ako mníška a byť nešťastná, zatiaľčo iní si budú robiť, čo chcú ?
Ja som si svoju orientáciu nevybrala, takto ma stvoril Boh a nechcem byť pre Jeho chybu nešťastná. Nemal ma takto stvoriť. Aj ja chcem zažiť lásku a všetko, čo k tomu patrí.
