Ahojte, minulý rok ma prijali na vysokú školu...veľmi som sa na ňu tešila i keď som bola trochu v strese (som človek ktorý sa vie dosť vystresovať)..po nástupe bolo všetko fajn ale postupne som zisťovala že ma to tam nebaví, prednášky boli dlhé a niekedy nudné, brali sme veľa zbytočných vecí, že ma môj odbor baví skôr ako samouka, nebavilo ma počúvať dlhé seminárky spolužiakov (ktorí väčšinou ani nevedeli prezentovať tak ako učiteľ) a keď som robila svoje, tak som bola v strašnom strese, čítala som ich kvôli tomu a to mi uberalo z hodnotenia, keď som raz prezentovala pol hodiny svoju prácu (nevnímajúc čas a sústredená na moju prezentáciu), učiteľ mi povedal, že je to málo, lebo som neprezentovala trištvrte hodinu ako som mala...štvalo ma že jedna učiteľka svoje prednášky naschvál viedla veľmi rýchlo a nestíhali sme písať poznámky (robila to naschvál, keďže naše prosby aby spomalila nepomohli, bol to taký vyradzovací predmet)...
Ale k veci...začala som byť permanentne v strese, nervózna, pesimistická...spolužiakom som to nedávala najavo a radšej som sa tak nejak uzavrela a tak na mňa niektoré kamarátky zanevreli...nakoniec som vyletela zo školy (viac menej chtiac)...Keď sa na to pozerám spätne tak to ľutujem, sama vôbec nechápem prečo mi z toho tak prepínalo lebo som to preháňala...čo si o tom myslíte? čas sa bohužiaľ nedá vrátiť ale je to čerstvé a tak nad tým rozmýšľam, ale chcela by som si ešte spraviť školu, aj keď externe...
Prepínanie z vysokej školy
no mozno to externe studium by bolo vhodnejsie pre teba. tam je to o tom samostudiu hlavne ale vela si musis sama pomoct a kazdy obor ma aj nudne predmety ktore sa proste musis naucit ked chces prejst..
Ak sa máš trápiť a malo by to poškodiť tvoje psychické zdravie tak radšej tu školu nechaj a začni študovať nejakú inú
Ja si tiež myslím a vidím to tak, že človek keď chce, tak sa tých 15 tisíc dialektov sveta so 150 miliónmi vlastných znakov dokáže naučiť vo voľnom čase aj sám, popri tom povysávať, pozrieť si fotbal a poprípade napiecť tortu a poštopkať ponožky:-)
bola to síce škoda času, ale nevadí, človek sa učí na vlastných chybách. Nejaká iná škola je pre teba zrejme vhodnejšia a možno ti na nej bude lepšie, veď to je hrozné, každý deň prežívať v nejakých stresoch, to nestojí za to. Nie je všetko len o známkach.
Nie, prestala som sa učiť, lebo som rozmýšľala či mám skončiť alebo nie, bola som totálne zmätená a preto, že ako som napísala, bola som permanentne v strese, nervózna, pesimistická...spolužiakom som to nedávala najavo a radšej som sa tak nejak uzavrela a tak na mňa niektoré kamarátky zanevreli...nejde o to, čo bolo definitívnym dôvodom môjho skončenia ale moja hlúpa psychika, ako by sa s ňou niečo dialo v ten čas :/
Takže preto, že to bolo nudne, si sa prestala učiť?
No nechcem to tu veľmi konkretizovať, ale tak hlavným problémom bola asi moja povaha, stresy zo spomenutých semináriek keď si to tak spätne uvedomím sa striedali s pocitom neproduktívnosti keďže veľa vecí mi prišlo zbytočných a nudných...ale teraz si uvedomujem že som mohla trochu zabojovať, nebolo to vyslovene nezvládnuteľné (veď kopec ľudí študuje a vyštuduje) ale mrzí ma že som si zahodila šancu a že sklamem rodičov a práve pre ten pocit, že aj keď to tu nie je zlé ale ani dobré som sa utápala ešte viac :( ..no a dôvodom bolo skúškové, na ktoré som už viac menej kašľala :/
..aj to sa stáva..podľa mňa treba si ujasniť čo je pre teba prioritou..
Ďalej sa ťa chcem spýtať, čo ti v podstate na vysokej škole najviac vadilo? To, že ťa to nebavilo, že ťa to vyslovene otravovalo, proste že si sa nudila a pod., ...Alebo bolo hlavným problémom to, že si mala toho veľa, nestíhala si to, bolo toho na teba jednoducho moc?
Ahoj, aký bol dôvod tvojho vyhadzovu zo školy?
A aký odbor si študovala, ak sa smiem spýtať?
