Ahojte,
Viem, že tu bolo mnoho takýchto príspevkov, ale musím sa vyrozprávať aj ja :/....mám 24 rokov. Nebaví ma tento život. Zažívam len stereotyp, nemám na nič čas a keď si ho konečne nájdem tak nemá čas nikto na mňa. Cítim sa zbytočná...Kamarátky mi len dookola opakujú nájdi si priateľa a spávaj s ním to všetko vyrieši. Zatiaľ som nikoho nenašla, nemyslím si, že je správne byť s niekým len preto aby som nebola sama ak mi to nič nedáva...ďalej mi stále všetci naokolo pripomínajú, že mám dáke to kilečko naviac, a že mám trošku bledšiu pokožku-ja neviem čo je to za fenomén len chodiť vysolárkovaná alebo spečená ako biftek, moja pokožka proste nejde opáliť...A k mojej postave proste viem, že nie som ako stebielko, ale nie som zase ani nejaká obézna, tak čo už jednoducho je to tak a ja sa cítim dobre takto ako som. Kamarátky čo mám nie sú schopné ma raz za čas prísť pozrieť....stále musím chodiť ja...presťahovala som sa kvôli práci do väčšieho mesta a kamošky z rodného si nenájdu ani hodinku času na mňa keď raz za čas prídem na víkend domov...keby som nebola veriaca, tak si dávno siahnem na život...neznášam sa..a neznášam tento život...Možno vám to príde ako spoveď nejakej fifleny, ale ja sa fakt cítim opustene, nechcene..každý sa mi ozve len vtedy, keď niečo potrebuje a ja blbá vždy idem na pomoc.alebo ťa vytiahnu na kávu ale aj to len kukajú do mobilu alebo na hodinky kedy už budú môcť vypadnúť. ľudia ti povedia nájdi si koníček čo ťa bude baviť to je najľahšie povedať hlavne vtedy keď oni nič také nikdy nerobili....raz za čas si od žiaľu vypijem, keď mi je najhoršie...neviem som človek, ktorého nebavia ani diskotéky neviem tancovať radšej mám komornejšiu atmosféru niekde na kávičke...ale to už zrejme vyšlo z módy...ono to nejde všetko napísať...ale aspoň trošku sa mi uľavilo...
