Samota, pocit samoty

To, čo popisuješ je normálny vývoj v živote takmer každého človeka, priatelia, kamaráti, partneri, spolužiaci, kolegovia atď. prichádzajú a odchádzajú, dlhodobo zostáva iba zopár ľudí, napr. rodičia, súrodenci, osudový partner a len ten najlepší priateľ, prípadne priatelia. Bohužiaľ takýto je život, nauč sa tvoriť si denný program i sama pre seba, lebo pred svojím ja nikdy neujdeš, budeš s ním celý svoj život.

Osamotena: Škoda, ja som z východu. Ak by si bývala bližšie, rád by som ťa spoznal :)

poradim38

To som rada, ze mas taku kamaratku, ale to su dlhe kamarastva, ktore mam aj ja, lenze ako pisem, asi si za toto vsetko mozem sama ze to takto je. Ale ked si to tak zoberiem, ja si myslim ze tie 2 razy co som nieco zrusila nevidim ako nejaky zly skutok alebo by som to nenazvala vyhybanim. Skratka mi to vtedy nevyhovovalo, tak nebudem to silit. Uz som sa davnejsie aj so sestrou o tomto rozpravala, ze ake su dnesne kamarastva, ju tiez opustila kamaratka, lebo mala priatela(teraz uz manzela) a doteraz ani mu ani bu. Ja som si to asi tak zobrala do hlavy, ze robim to iste tak preto sa mozno tak velmi vinim z toho. Ale ja som to zmenila a uvedomila som si to, asi az privelmi ked sa z toho obvinujem. Neviem, je to cele zvlastne.

Som z Trnavy

Ano moze to byt tak. Samota moze niekomu vyhovovat, ale ja tym, aka som, tak mne to nevyhovuje. Som radsej ked mam okolo seba ludi, s ktorymi viem pokecat o vselicom a hlavne ak mam tie kamaratky. Skratka nie som samotarsky typ. V praci mam okolo seba vela ludi a vyhovuje mi to, neviem si predstavit ze by som napriklad cez vikend mala byt sama doma a robit domace prace, skor ked je takto pekne a nemam co robit tak ma to laka von. Ale ked je treba tak som aj doma a upratujem, nikto iny to za mna nespravi. No na dlsi cas si to neviem predstavit. Teraz sa mi aj vcera ozvala kamaratka ze ci mam cas tento tyzden sa stretnut, ale ja uz ako keby aj mam taky strach, ze nebudeme mat o com. Lebo mne vadi ked sa ludia neozvu, nie je podmienka ze sa mam ozyvat stale ja, kedze to je tak furt. Dufam ze toto obdobie ma nejak do buducna neobmedzi lebo nechcem byt samotar. Nesedi to ku mne.

Ja nemám ani jednu kamošku a je mi dobre. Veľa ľudí má v živote sklamalo a preto si nikoho bližšie nepustím. Nepotrebujem nikomu vešať moje trápenia či radosti na nos, ale vážne. Maximálne ak tak rodine sa zverim, aj to nie so všetkým. Zistila som že ľudí treba viac počúvať, ako im vešať svoje veci na nos, jednak ich to možno otravuje, nezaujíma alebo to skôr či neskôr môžu obrátiť proti tebe. Som v živote konečne spokojná, chodím kam chcem, robím čo chcem a nikto ma nebrzdi, neobmedzuje. Ak sem tam stretnem nejakú kamošku, tak jasné že pokavickujeme aj pokecáme ale nedokážem si s ňou dohodnúť ďalšie stretko. Asi je to forma nejakej fóbie alebo čo, ale ak nemusím tak ľudí nevyhladavam. A čo robím napríklad ak som sama? Dnes upratujem, varím, sledujem popritom dokumenty, presadzam kvety, renovujem stary nábytok, zlepšujem si bývanie, kým mám voľno od práce. A som šťastná

Osamotena: Tak som nepochopil a ospravedlňujem sa ti zato. Ináč odkiaľ si?

Mojka!!! Vies co?????? To nie su prave kamaratky!!!! To sa velmi mylis.......... nastuduj si pojem prava kamaratka na zivot a na smrt a potom si to porovnaj, ci aj tie tvoje su take uzasne!!!!!!!! Lebo prava kamaratka pride za tebou aj o polnoci....... ja mam chvalabohu jednu taku, esteze tak!!!!!! V tomto svete nechutnych zavistlivych ludi, namyslenych, to je ako utiect z reality ked ides na taku kavicku s takou kamoskou!!!! A kvoli vztahu nikdy neobmedzuj kamaratov, lebo dopadnes takto vzdy!!!!! Najlepsie je, ked mas so svojim priatelom spolocnych znamych, to je na nezaplatenie!!!!!!

Tak hladaj nove kamosky,zbytocne sa zamyslat nad ludmi,co sa nezamyslaju nad tebou uz nech je vina na akejkolvek strane. Ak chces,mozeme si pisat my dve gone93@azet.sk

Lenze ja to nerobim tak ako tebe dotycna. Taka by som nedokazala byt. Ja som tym ze som sa neozvala resp. zrusila som stretnutie chcela povedat, ze to nebolo tak stale. Ja som zrusila stretnutie kvoli priatelovi max. 2x za cely cas, co bolo jedine vtedy, ked ma pozval na veceru, alebo prisiel necakane ku mne ma prekvapit. Take veci sa neodmietaju, to pochopis ked budes mat vztah- co nemyslim v zlom ak by si ma zle pochopil. A ja som sa ozvala vzdy ako prva, niekedy aj ony sa ozvali, ale to ked som bola v praci a nemala som cas odpisat a jedine az vecer som sa dostala k mobilu co ony uz neboli prihlasene, tak som nevidela zmysel v tom odpisovat. Neviem ci z toho si vyvodili ze nemam zaujem sa s nimi stykat, alebo fakt uz neviem. Ale vzdy ked vidim ze je kamaratka prihlasena tak nemam problem napisat. Alebo zavolam, lenze tam nie je ziadna odozva, ako som uz napisala. Neviem co robim zle, pretoze uz som sa uvedomila v tomto.

Tak nechem byť zlý, ale keď si obmädzovala s nimi kontakt tak si možno začali myslieť že ich máš v pčku a prejavili to isté. BTW: ja som síce vzťah ešte nemal, ale podľa mňa by to nemalo byť o tom, že obmedziš kontakty so známimi.
Ja som zažil napr. niečo take, že s jednou dievčinou som bol taký psuedokamoš (pseudo - t. j. ona sa najčastejšie ozývala keď niečo potrebovala) potom sa postupne prestala ozývať (aj keď stále bola v rovnakom meste).
A po cca roku ma kontaktovala, neodpisal som. Potom mi pisala že som neodpísal tak som jej napísal citujem: ,,Pozri, ja už nemam dôvod ti pisať"
Ta začala - Prečo tak pišeš, ublížila som ti? Veď povedz. Ja viem že už nie sme v kontakte ale ja mam vela práce, ty maš veľa práce.... (pri tom nemenil som zamesntnanie ani nič pod) - Najslušnejiše pomenovanie čo pre takýto prístup mam je fraška (t.j. len tak s p**i sa prestať jednostranne ku niekomu ozývať a po roku sa ozvať a čakať, že dotyčny ma príjme s otvorenou náručou)