S manzelkou sme 20 rokov. Poslednych zhruba 10 si nerozumieme, lebo ja to vnimam tak, ze sa az prilis moc zmenila. Postupila na veducu funkciu a odvtedy sa ku mne sprava ako general. Velmi jej stuplo sebavedomie, co nie je zle, ale odvtedy si neprizna chybu ak nieco urobi, vyhovara sa a nerobi jej problem klamat, aj ked jej dokazem predostriet nieco, co dokazuje opak. Viackrat sme sa bavili o tom, co mi vadi, ale nepocuvala ma a nesnazila sa s tym nieco urobit. (Inak tak ako ja ju vnima viac ludi a aj mi povedali, ze im klame do oci - skratka velka neomylna sefka). Odcudzili sme sa a ja som si pred rokom zacal s kolegynou, ktoru poznam uz 5 rokov a hned od zaciatku sme si padli do oka, len obaja sme nechceli ist bezhlavo do niecoho vaznejsieho. Manzelke som viackrat povedal, ze ak sa nezmeni, tak si budem hladat niekoho ineho, naco mi vzdy arogantne a velmi tvrdo povedala, ze v tom pripade mi vyhodi veci a okamzite to so mnou skonci. Ratal som, ze to dodrzi, lenze ked som jej povedal, ze som si nasiel niekoho ineho, tak uplne onemela, zrazu je mila, nezna, pozorna, nehada sa, uzna si chybu - skratka opak tej tvrdej zeny na ktoru sa hrala. Je taka, ako ked som si ju bral. Ja som teraz z toho hotovy, ze preco to takto daleko muselo zajst. Kebyze je takato stale, tak sa nic nemuselo stat. Ja sa samozrejme nechcem zachovat ako svina voci tej kolegyni a okrem toho som sa do nej uprimne zamiloval, len nechapem ako sa zeny mozu takto chovat, ze najprv su hrdinky, hraju sa na nieco co nie su a zrazu sa dobreze neplazia pred vami na kolenach. Preco to robia?
