Čaute všetci :) ozvali by ste sa bývalému partnerovi/partnerke po 3 a viac rokoch od rozchodu? Máte druhý vzťah ktorý je fajn, ale stále myslíte na ten predchadzajuci? Asi v kútiku duše nad takym niecim rozmyslam. Otazka je preco. Je to dusevna tuzba, sexualna tuzba , adrenalin vzrusenie ? Asi je to otazka na ktoru nemam odpoved a vie to len vesmir :D chcem sa len spytat na váš názor a či sa niekomu nieco podobne stalo. Fórum je od toho aby sme sa porozpravali ako bútlavé vrby:) a otázka este znie ako by to tá druhá osoba vnímala možno ako vtieranie podlizovanie.
Ozvať sa neozvať sa?
Mať vzťah, ktorý je vraj fajn, ale myslieť stále na ten predchádzajúci? To sa mi nejak neguje. Je normálne občas nostalgicky zaspomínať na ex vzťah. Ale myslieť naň nejak intenzívne počas trvania terajšieho vzťahu mi príde zvláštne (zvlášť po toľkých rokoch). Skôr by som sa začala zamýšľať, či môj terajši vzťah je skutočne tak "fajn" ako si myslím.
Ale inak na tom, že sa ex partneri ozvú mi nepríde nič zvláštne... Sú to ľudia, s ktorými sme prežili nejaké životné obdobie a je fajn si pokecať, vedieť čo je nové atď. Ale ozvať sa za účelom "možno návratu" (alebo čokoľvek iné citové) je už o inom. Záleží asi aj na tom aký bol dôvod rozchodu. Ak bol skutočne závažný, tak pravdepodobne ten dôvod by stále pretrvával aj keby sa dajú naspäť dokopy.
V každom prípade ak by som mala takéto myšlienky vo vzťahu, tak by som namiesto tohto riešila skôr terajší vzťah.. lebo z môjho pohľadu jednoducho ak je vzťah funkčný a harmonický takéto intenzívne myšlienky na ex v ňom nemajú čo hľadať.
Ahoj, ja si myslím, že ani nie, nemám to za potrebu, aj keď ju stretnem, tak pozdravím a idem preč, neviem akosi ma ten človek už nezaujma a bolo by čudné sa ozývať, neviem, to je moj názor.. a nebodaj ak sú tam city, to už vonkoncom nie :D každý máme svoj život