Čoho v živote najviac lutujete/rada do života

terka34

Pekná otázka. Ľutujem, že som sa lepšie neučila, príp. že som mala ísť na vysokú školu, resp. ešte za mladi ju popri robote vyštudovať. Ľutujem, že som flákala jazyky, vždy som začala angličtinu, nemčinu, ale nedokončila.
Ľutujem, že som nebola viac vytrvalá v športe. Ľutujem, že som nešla pracovať do zahraničia keď bola príležitosť. Ľutujem, že som viac necestovala po svete. Takže viac vytrvalosti a cestovania. Vytrvalá nie som, ani vekom sa to nezmenilo, rýchlo sa vzdávam. Inak v podstate sa mi moje sny splnili, len to mohlo byť lepšie.

simusaaaaas

Ja mam 24 rokov a lutujem posledných 5 rokov svojho života..že som po maturite neodišla preč z rodič.domu, že som nežila svoj zivot, ale stále brala ohľad len na iných..že som nerozmýšľala viac rozumom, ale srdcom..lebo kto to videl, žeby som nechala samu mamku vo veľkom dome, brat by prišiel o sestru, treba sa venovať záhrade, mame zvierata, kto bude variť, nakupovat a upratovat ked mamke nebude stíhat?????
No predsa JA..služka a opatrovatelka v jednom,ktorá ma svoje sny napísane na papieri ale pritom plni sny iným...
Tak sa potom clovek sklame v ludoch, ktorým veril..začnu hadky,fin.problemy atd..a nakoniec mate 24 a neviete ako dalej... ste vystresovana kôpka neštastia, ktora je manipulovana a vydierana ostatnými ludmi, prirom nevedia nic o vašej psychike, zdravi ani skut.snoch...
TAKZE ŽITE SVOJ ZIVOT..NEZNAMENA TO ZE MATE KASLAT NA INYCH..IDE O TO ABY STE CITILI ZE VAS ZIVOT MA VÁHU ..

Kikirik

lutujem, ze som nebola skor sama sebou taka aka som teraz, ze som sa neozvala a nezastala niekoho ked som mala, ze zo strachu som premeskala par prilezitosti, ze som plytvala svojim casom na ludi co za to nestali

Kontr0lor

Veľa vecí. Hlavne to že som v škole na základnej viac nebojoval proti šikane a zanechalo to sociálnu fóbiu. To že nemám vysokú lebo som nedokázal poraziť strach. "soc. fóbiu" , To že som nemal priateľku keď som bol v puberte ako ostatní rovesníci a teraz som neskúsený 23 ročný chalan. To že som nevyužil potenciál ako mi to prizvukovali na strednej. To že som sa neučil a podľahol vlivu sprostých spolužiakov.
To že som na strednej prepadol alkoholu a niekoľko rokov sa opíjal. (okolo 3). To že som nikdy nehovoril to čo skutočne chcem a nenapredoval som. V podstate ľutujem to čo som robil asi do 22 rokov života. Teraz mi je 23,5 a rok a pol žijem tak ako chcem v rámci psychických možností :) Stále sa snažím napredovať a aj keď progres nie je extrémny ale je :)