Dobrý deň. Nedávno som sa bližšie spoznala s jedným mužom, s skorým sme si skvele rozumeli, vždy sme si mali čo povedať, nikdy som sa s ním nenudila... Vedela som o tom, že je gay, je to o ňom všeobecne známe, hoci momentálne vzťah nemá. Čo však osud nechcel, zamilovala som sa doňho. A najhorší je na tom fakt, že mi moje city nebude môcť nikdy opätovať v dostatočnej miere, ani keby chcel. Som z toho skrátka zničená, celé dni naňho myslím. Je to hrozne deprimujúce tráviť čas s niekym, koho milujete, hoci viete, že on vás nikdy milovať nebude. Rozhodla som sa preto kontakt s ním obmedziť čo najviac, ako sa dá (je to celkom ťažké, nakoľko pracujeme v rovnakej firme). No mne jeho prítomnosť v mojom živote neskutočne chýba. Chcela by som ho mať aspoň za kamaráta, no to nepôjde, keď budem doňho zamilovaná. Naozaj som už bezradná, hrozne ma to ničí...
Zamilovala som sa do gaya
Viete preco si buzeranti holia rit? Lebo cakaju navstevu
Srnec, zosumarizoval si to ako boh. Je to asi niečo podobné, ako keď mi dnes jeden povedal príslovie, toľko cigariet denne koľko máš rôčkov.
Keď má niekto 110, dva tri dni a čau.
NaRovinu: Našťastie nieje to tak. Ja mám dobrých 105kg takže od vychudnutého som ďaleko. Nie som proste rodinný typ a vyhovuje mi to tak ako to je. Netreba sa nikomu prispôsobovať atď. Aj som upozornil že v bežnom komerčnom prípade by som povedal že ženy robia hlúposti a preto sa potom slušnému človeku žiadna neujde ale dodal som že ja ale vzťahy neriešim a preto ma to nezaujíma. Len sa zasmejem na tých situáciách.
tak to si si teda lepsie vybrat nemohla :D
Ahoj, viackrát sa nám v živote stane, že sa zamilujeme do nesprávnej osoby, ale toto je podľa mňa ten lepší prípad, nakoľko nerozbíjaš žiadnu rodinu, len ťa dotyčný nebude milovať tak, ako by si chcela. Ale to ťa prejde, ak sa nevzdáš kontaktu s ním a bude z toho pekné priateľstvo. Otázka znie, či je naozaj gay, alebo to o ňom akože všetci vedia..., a potom, či aj chce žiť ako gay. Poznám ľudí, ktorí tak žiť nechcú z iných dôvodov, ako zo strachu z toho, čo povedia ľudia, a tí sa potom rozhodujú medzi samotou a ženou (rodinou). Potrebujú extrémne trpezlivú a obetavú ženu, keďže sex so ženou nebudú až tak potrebovať. A hlavne veľa pochopenia. Poznám mužov, ktorí sa napriek homosexuálnym sklonom oženili a nikdy nepodviedli. Sú šťastní, lebo potom by im zostala druhá možnosť - samota, nakoľko nechcú žiť s mužom. Viem, o čom píšem, pretože ani ja som nikdy nemal sex s mužom a ani neplánujem mať vzťah s mužom. Viem si to odôvodniť a nikomu nie som povinný nič vysvetľovať. Ja však, na rozdiel od mojich známych, nechcem mať ženu ani rodinu, lebo som už dosť psychicky poznačený a úplne sa zo mňa vytratil cit pre rodinu a možno aj schopnosť niekoho milovať, ale určite by som bral takú dobrú kamarátku, ktorá by ma vnímala ako plnohodnotného muža.
Von Kratzmar - Veľmi mi pripomínaš jedného (podľa neho) vychudnutého zúfalca, ktorý tu machroval s tým, že nechce vzťah, ale zároveň tu zakladal témy, že ho nikto nechce, lebo je chudý.
Veľmi sa svojími reakciami podobáte. Neprekvapilo by ma, keby si to bol ty.
Na tomto som sa smial aj ja... Normálne by som povedal že takéto tragikomédie ženy robia a potom sa ľuďom čo chcú normálne vzťahy sa žiadna neujde... Ale pre istotu ani neriešim vzťahy lebo po tom čo vidím ma prešla chuť na vzťahy na veeeeľmi dlho.
Zeny vam to dobre pecie na hlavu, jedna sa zalubi do mrtveho, druha do gaya, tretia do cloveka, ktorého nema rada. Tragikomedia s vami :D
Po case ta to prejde, aj to nie uplne. Mna to preslo po roku a jednom mesiaci.
Ked som ju spoznal bola mesiac pred svadbou..
Chvalabohu ze isla robit na ine pracovisko, aj ked semtam ju stretavat budem este.
