Ahojte. V prvom rade chcem povedat ze som velmi spolocensky typ cloveka bavim sa s hocikym a o hocicom. Som ten typ cloveka co sa prihovori absolutne cudziemu cloveku a kecam s nim akoby sme sa poznali uz dlhsie. Nerobim medzi ludmi rozdiely. Vsetci sme si predsa rovni. Nemam problem s temami vzdy ma v momente napadaju veci a oblasti o ktorych by som sa rozpravala. Rada ludi pocuvam dozviem sa nieco nove co este neviem rada ich vypocujem a poradim. Milujem spolocnost lebo tym nacerpavam energiu a hlavne sa spoznavam s novymi ludmi a dozvedam sa nove veci. No tu nastava moj 1. problem. Aj napriek tomu ze poznam vela ludi nemam nikoho s kym by som len tak vybehla von na kavu ani baby ani chalani. Vsetci byvaju strasne daleko alebo maju svoje ,,partie,,. Proste obcas mam pocit ze nikam nepatrim ze aj napriek tomu ako sa snazim tak sa stale citim byt sama. Mam skvelu rodinu s ktorou travim kazdy den, mam konicky, rada skusam nove veci aj take ktore by som nikdy neurobila. Nemam vsak nikoho s kym by som sa o to podelila niake dievca alebo tak. Niaka kamaratka. Vzdy som bola zadana a mozno je to aj tym ze ked ste zadani vacsinu casu travite s partnerom a nie s kamosmi. Dnes som vsak slobodna a ako vravim snazim sa ale nic. No a tu nastava druhy problem. Ako pisem som slobodna ale pred niakou dobou som spoznala muza ktory ma fakt neskutocne pritahuje proste vyzorovo je to presne moj typ (spavame spolu). Doteraz sme sa brali len ako partneri s vyhodami ale uz nastal okamih kedy to chceme posunut dalej. Obaja by sme chceli skusit spolu vztah. Je mi s nim dobre nie je to zly clovek ale vzdy ked sa mame o niecon rozpravat tak som totalne zaseknuta. Mam pocit ze si nevieme najst nic spolocne ziadnu spolocnu temu ziadne konicky ani nic a to ma neskutocne stve. Ako je to mozne? Proste som ako zabrzdena ja stale hladam nieco niaku temu ktoru by sme spolu prebrali ale uz aj ked s niecim zacnem ze ma napadne vidim na nom ze ma akoby nepocuva iba prikyvne a nereaguje. Mozno aj chce reagovat ale nevie ako.Vacsinu casu rozprava on snazim sa reagovat ale skor iba pocuvam malokedy hovorim ja. Proste nie sme na tej istej vlnovej dlzke nie je to take uvolnene. Vela krat som sa pristihla ze mam gucu v zaludku ked s nim mam kecat lebo sa bojim aby nebolo trapne ticho ale ja fakt chcem kecat tak ho len pozorujem a ppzorne nacuvam o com rozprava aby som sa chytila niecoho ale proste nic som jak vygumovana. Ja neviem co sa so mnou deje. A stve ma to hrozne lebo vidim to na nom ze chce vztah len zrejme tiez nevie ako na mna a ja zas ako na neho. Som uz z toho zufala prave preto som dala nazov temy ,, mam sa na to vykaslat?,, tak sa vas teda pytam mam? Obaja sme uz dospeli 25+ Za kazdy nazor dakujem :)
mam sa na to cele vykaslat?
Este by som tomu dala cas :)
Vyzor a sex su najdolezitejsie v zivote.
Tak ti treba, teraz vies o com je taky vztah, ked si zacala od konca.
Kašli nan