Dobrý večer.
Pred 6. rokmi som začala mať depresie. Pred 2. rokmi depresie zosilneli a začala som mať samovražedné myšlienky. No prednedávnom som začala mať problémy s hnevom.
Všetko ma vytáča. Som veľmi výbušná a agresívna, čo iných ľudí prekvapuje. Prečo ?
Už odmalička som bola tichá, hanblivá, utiahnutá a uzavretá. Každému som prispôsobovala, a preto ma ľudia využívali.
Nikdy v živote som nemala ozajstných kamarátov. Len jednu, na základnej škole, no nebola to skutočná kamarátka. Tiež ma len využívala.
Nesadla som nikomu, kto ma stretol. Pre moju povahu.
Na strednej škole to nebolo dobré. Spolužiaci sa mi vysmievali, mali (za mojím chrbtom) blbé, výsmešné poznámky a nemali ma radi. Vždy prevracali oči, keď som ráno vošla do triedy. Akoby nechceli, aby som tam bola. Splnila som im ich prianie, no nie naschvál. Depresie boli už tak silné, že som nemohla vstať z postele. Vyhodili ma, kvôli vysokej absencii, teraz vo 4. ročníku pred maturitou (aspoň som spolužiakom splnila prianie). Neviem, čo budem robiť.
Ale k veci. Keď ma ľudia urazia, vysmievajú sa mi alebo sa na mňa škaredo/znechutene pozrú, okamžite ma to vytočí, nahnevám sa a mám chuť im ublížiť. Hociako, aby pykali. Je jedno, o ktorých ľudí ide. Priznám sa, že niekedy fantazírujem aj o zabití človeka, ktorý mi hociako ublížil.
Raz som skoro vynadala učiteľke. Vážne veľa nechýbalo.
Celý svoj život som v sebe dusila tú zlosť. A je jej strašne veľa. Prešla som si poníženiami nespočetne krát a každý krát som v sebe ten hnev dusila. No a teraz mám problémy s hnevom a som strašne agresívna.
