Prosim povedzte mi niekto vas nazor na tuto vec: s mojou rodinou vobec nevychadzam. Som uplne odlisna povaha ako oni vsetci. Najhorsie je, ze sa snazim byt ticho a nevyvolavat konflikty, no vzdy pride niekto z nich, kto zacne vyryvat. Mama je sklamana z toho, ze nemame dobry vztah. No ako mozem mat dobry vztah s niekym, kto ma nikdy v nicom nepodporil, po maturite som prisla domov s vybornymi znamkami a ona sa na mna pozrela ci sa to lepsie nedalo (znamky jednotky a dvojky). Po statniciach mi len suseda povedala ze super ze som to zvladla, kedze mama jej povedala, ze neveri tomu, aby som to zvladla na prvy pokus. Hrabe sa mi vo veciach, v suflikoch, chodi k lekarom a vypytuje sa na moje vysledky, nemam ziadne sukromie ani vo vlastnej izbe, vypytuje sa na kazdu sprostost, ktora by normalnemu cloveku ako nenapadla.
U nas sa nikdy nic neriesilo pochvalou, to len tak preslo, ale ak sa stalo nieco zle, krik bol vzdy a vsade a to vo velkej miere. Vzdy len vreskot a nepochopenie. To vacsinou zo strany otca.
Mama je stale zo vsetko podrazedena, vsetko ju rozculuje a je neskutocne zahundrana, okomentuje vsetko co sa stale, no vsetko v tom zlom. Vsetko musi byt podla nej a ak to tak nie je, zas nastava vreskot a nervy, ktore mame potom vsetci.
Ako riesit tuto situaciu? Ja sa s nimi uz ani nemam chut rozpravat, vsetko co urobim podla seba je zle lebo oni to chceli inak a nikdy im v nicom nevyhoviem.
Rodina
druhých nezmeníš, hovorí sa, že zmeň sám seba
začini na sebe pracovať, odsťahuj sa, začni žiť svoj život, nie ich,,,
mať rada svojich rodičov môžeš mať aj tak, môžeš ich mať rada takých aký sú, ale.. nemusíš s nimi bývať a zdieľať ich vzorce správania, ktoré Tebe nevyhovujú