ahojte,
takže pred pár dňami sa so mnou rozišla priateľka, boli sme spolu cca rok. Dôvod bol ten že to už tak necíti, že to nie je také ako to bolo na začiatku. Úprimne tomu nerozumiem, ešte pred rozchodom pár dni mi hovorila že pôjdeme tam a tam a že dúfa že nebude len spomienka keď sa vrátim zo zahraničia, večer pred tým ako som odletel sme mali najkrajšiu prechádzku za celý vzťah.
Ide o to že tento rok maturuje a tak to nejak začalo. Stále sa len učila. Áno učila, tomu aj verím pretože je taká, jej to nedá nebyť najlepšia. Často krát mi písala že ju to mrzí a vie že sa na ňu za to hnevám a že toto všetko mi vynahradí, hlavne aby sme to vydržali a že toto všetko pre ňu veľa znamená. Ja som tomu veril a rešpektoval som to, viem čo pre ňu škola znamená. Mala toho dosť, škola, práca, fitko, plus dlhotrvajúce problémy so zdravím (bohužiaľ aj psychické - extrémna honba za "dokonalou" postavou).
No čím boli bližšie matury tým to bolo horšie, niekedy som mal pocit že je na mňa nasratá, resp. že sa nahnevá za každú blbosť a to nemala na to žiadne dôvody.
Ja len nechápem ako mi môže povedať že ma miluje, hovoriť o našich spoločných deťoch, že nás čaká krásna budúcnosť, že som jej dal najčistejšiu lásku akú mohla dostať a na ktorú čakala tak dlho, no a potom toto. Ako sa to môže len tak stratiť? :cry:
Písal som jej že sa chcem porozprávať, odpísala že môžme keď trochu opadne napätie, chcem počkať keď zmaturuje, aj keď neviem či to do vtedy vydržím (to sú ešte 2 týždne) :( Strašne ma to trápi, neviem čo robiť.
prosím o rady a pomoc
úprimná vďaka
