Prečo necítim vinu, ľútosť a prečo ma nezaujíma, ako sa druhí ľudia cítia ?
Keď niekomu niečo zlé urobím, necítim vinu, ani ľútosť a rýchlo na tú udalosť zabudnem.
Pokojne by som mohla ublížiť nevinnému človeku a necítila by som vinu, ani ľútosť.
Keď ma niekto urazí, väčšinou sa im za to pomstím a vtedy si to riadne užívam. Cítim pri tom úľavu a potešenie.
Necitlivosť k druhým ľuďom:
Viem, aké to je byť smutným, veselým, šťastným, nepokojným, naštvaným atď. Všetko toto prežívam. Mám dokonca aj sociálnu úzkosť, plač je u mňa častejší. Som normálne citlivá, ale keď vidím niekoho, kto je smutný, plače, viem, ako sa cíti, no nezaujíma ma to. Nezaujíma ma, ako sa druhí ľudia cítia.
Záleží mi len na sebe, nie na druhých. Ak mám nejaký problém, ktorý robí problémy druhým ľuďom, zaujímam sa len o svoje problémy.
Čo sa týka manipulácie, tak to veľmi nerobím (myslím). Len zriedka, keď niečo súrne potrebujem. Ale, niektorí manipulátori nevedia, že to robia.
