Mam 25, zivot pred sebou a ja sa stale pozeram do minulosti a zaoberam tym, ako by bolo vsetko lepsie, keby som konala vtedy a vtedy inak. Keby som sa viac venovala skole a predmetom, ktore su dnes skutocne potrebne, keby som sa viac zaclenila do kolektivu a zostala s ludmi v kontakte, keby som mozno pokracovala v studiu...keby keby. Ono to prerastlo do stavov, ze si vycitam, ze som si tyzden dozadu kupila to a to a minula na to peniaze. Stale sa vraciam do minulosti a uvazujem, kolko xyz veci by som zmenila, ako by som usetrila, aka by som dnes bola ina, lepsia, dokonalejsia.
A asi budem sociopat, lebo vsetky tieto veci ma ovplyvnuju natolko, ze niesom niekedy schopna ani vyliezt von, zabavit sa, komunikovat s ludmi. Nic som nedokazala. A strasnu traumu mam z toho, ak si coilen predstavim, ze sa ocitnem niekde v spolocnosti ludi, kt sa navzajom poznaju a ja tam budem ako tretie koleso. Nedokazem sa medzi nikoho zaclenit, len v svojom vnutri lutujem, ze som nezacala s "kamaratstvami" skor a ze uz je na to neskoro. Som sama v meste, kde som predtym nikoho nepoznala a stare vztahy neidrziavam, pretoze som sa asi vsetkym odcudzila a vlastnym pricinenim. Nikdy som v nicom nevynikala.
Aka psychicka porucha ma toto na svedomi ?
Psychicka porucha...?
Jaj moja zlata, ty asi nemas co robit.....velmi sa nudis ak takto rozmyslas.... skus si nabit den cinnostami a nesed len doma na zadku.....a peniaze su na to aby sa minali, vzdy boli su a budu a ohladom tej skoly, to, co bolo uz nezmenis, keby si mohla tak to ries ale co tym vyriesis teraz ze si budes stale pripominat ako si sa nenaucila na taky predmet, ze si neurobila taku skusku, ze si mala 4ku na vysvedceni......?????takto sa nad tym treba zamysliet...... a ked ide o vztahy, tak si mlada baba, urcite pekna, pre teba by to nemal byt problem si najst partiu alebo aspon aj keby jedneho kamarata.....lepsie jeden ako 100 falosnych...... pamataj..... nebud hlupucka lebo si takto kazis tvoj mlady zivot este.... len pekne povymyslaj cinnosti ktore ta budu naplnat a nebudes mat ani cas mysliet na taketo veci....... co by bolo keby...... :))
Sociopat nie si. Zrejme nevieš, čo to je.
Sociopat necíti emócie - ľútosť, výčitky, strach, smútok, lásku atď. Je proste bez emócií alebo ich cíti veľmi slabo.
Tebe je ľúto a vyčítaš si, že si v minulosti spravila hlúpe veci. Toto nie je sociopatia.
Vyhľadaj si slovo sociopat.
No na zaklade to, ako si sa tu opisala, mam z teba pocit , ktory nie je prijemny, a to je, ze ta to bude najskor sprevadzat po cely zivot-to vracanie sa do minulosti. Toto som mala urobit tak, toto hentak, lebo teraz je tovsetko o nicom (na h****). A sklamanie zo seba sameho.
Citim sa asi tak isto, mam o par rockov viac a myslel som tiez ze to prejde.
Vies k comu som ale dospel? K jednej veci - ZE JA NIE SOM STALE SO SEBOU SPOKOJNY (cize uz ako keby od skoreho detstva, ked sa na seba ozaj pozriem aj do minulosti, ked som mal viac kontaktov aj viac prilezitosti na realizaciu, viac moznosti nieco urobit) A ZE TERAZ SOM MAL BYT UZ DAVNO NIEKDE INDE, NEZ KDE TERAZ SOM. Mas aj ty taky pocit?
