STRACH, TERROR & TRAGÉDIA!

Čawte...
Počujte... Stalo sa niečo NEUVERITEĽNÉ! Viete... Mám malého bratrančeka... Má ROK i TRI mesiace... Vie aj celkom dobre chodiť... Síce chodí ako dospelý, ale po schodoch ešte nemá dovolené... Tak si to len predstavte. Strýko a dedko išli prerábať dom. Bolo to ráno skoro, asi tak ok. 6:20. Moja teta {Nataša, strýkova žena} sa s malým zobudila o 8:00. Ja som ešte spal ako omráčený. Keď som sa naraňajkoval a umyl sa, išiel som sa hrať s Malým... Babka zrazu vyhlásila, že ideme pri dom pozrieť strýka a dedka. Nataša povedala, že ide zistiť, ako je vonku. Resp. Pocitové počasie. Išiel som do obývačky, pretože som sa ešte chcel pohrať s bratrančekom. LENŽE, ON išiel za svojou mamou, Natašou. Videl som, ako cupitá do predsiene, a išiel som za ním. On ma však PREDBEHOL a... No sme TAM, kde sme NECHCELI byť! Počul som taký VRESKOT, akoby niekoho znásilňovali či čo... SOTVA som sa stačil čudovať, keď v tom namňa Nataša vybehla: ,,Adam!!! Kde si bol, prosímťa pekne?!" Bol som v TAKOM ŠOKU!!! Ale takom šoku, že... No nevedel som prejaviť emócie, vysloviť jediné písmo a čo si o tom myslieť! Bratranček mal OBROVSKÉ ŠŤASTIE! Mal poranenú kožku pri ľavom konci oka a hnedkastý monokel pod okom!Ževraj sa mohlo stať HORŠIE! Ešte centimeter a zrak v piči! Naozaj, OBROVSKÁ VĎAKA BOHU, že sa nič strašné nestalo! CHUDÁK MALIČKÝ... Viete, ako HROZNE ho to BOLELO?! Tak HROZNE vrieskal... Môžem sa staviť, ze to počuli až PIATY susedia... Panebože, keď si pomyslím, že mu to pôjde do OKA...! ÁÁÁÁCH...!!! Toto neprajem ani tomu najväčšiemu sviňošovi na svete...!
LENŽE! O dosť horšia bola reakcia tam-prítomnej famílie. Babka na mňa vrieskala, že ,,vôbec nedávam pozor". Nataša z celej situácie vinila MŇA. Že ,,mal som byť TESNE pri ňom a poctivo ho strážiť". PRAVEŽE Ja som BOL PRI ŇOM! Veď som za ním išiel! Videl som ho! Aj som sa ho snažil dostihnúť! Toto som sa snažil vysvetliť Nataši, ale ona si myslela svoje... Babka na mňa zvreskla, aby som prestal... Že sa nemám hádať... Ale ČO som mal robiť, keď mi to sústavne vrážali do ksichtu?
Keď sa tie dve už o kus upokojili, vybehol som hore. Po príchode do izby som už nevedel udržať emócie na hrazde... Bol som na seba NESKUTOČNE najebaný! Najradšej by som sa poriadne zmlátil! Absolútne som si to nevedel vysvetliť! Nadával som, nahnevane vzdychal, hysterčil a párkrát som buchol do stola! Nevedel som, či mám za to pokarhať... Osud si evidentne povedal svoj názor... Nataša na mňa vybehla... Babka na mňa vrieskala... Obidve ma pokarhali za moju ľahostajnosť... A Bratrančekova hystéria tiež dosť pridavala na kritike... Cítil som VEĽKÚ Ľútosť, Potupu, Sklamanie, Depresiu a Frustráciu...! Bol to OBROVSKÝ Šok...! Cítil som sa, akoby ma STRELILI Sniperkou do chrbta...! To je tak, že Vás niečo zasiahne najmä vtedy, keď Vám to ani NENAPADNE... Bola to jedna TOTÁLNE Prevrátená, Nepochopiteľná a Šokujúca UDALOSŤ! PREBOHAŽIVÉHO, AKO SA TO LEN MOHLO STAŤ!!!
Úplne NAJHORŠIE na tom všetkom je, že sa jeden Krásny Slnečný DEŇ premenil na jednu Pojebanú Tramatizujúcu NOČNÚ MORU... Vôbec tomu nechápem. Veď ako pekne a šťastne sme začali spoločný deň a jeden pojebný moment všetko vymenil za opak! To je ten čas, keď vôbec nič nečakáte, a dostanete sa tam, kde sa dostanete...! Jednoducho... Je mi to všetko NESKUTOČNE ĽÚTO... Urobil som veľkú chybu... Mal som rýchlejšie reagovať... Nemal som nechať uniesť šťastím... Je mi úplne na PIČU z toho, čo sa stalo BRATRANČEKOVI... NAOZAJ... HLBOKO TO ĽUTUJEM... Ale teraz je už Neskoro...