Čawte...
Počujte... Stalo sa niečo NEUVERITEĽNÉ! Viete... Mám malého bratrančeka... Má ROK i TRI mesiace... Vie aj celkom dobre chodiť... Síce chodí ako dospelý, ale po schodoch ešte nemá dovolené... Tak si to len predstavte. Strýko a dedko išli prerábať dom. Bolo to ráno skoro, asi tak ok. 6:20. Moja teta {Nataša, strýkova žena} sa s malým zobudila o 8:00. Ja som ešte spal ako omráčený. Keď som sa naraňajkoval a umyl sa, išiel som sa hrať s Malým... Babka zrazu vyhlásila, že ideme pri dom pozrieť strýka a dedka. Nataša povedala, že ide zistiť, ako je vonku. Resp. Pocitové počasie. Išiel som do obývačky, pretože som sa ešte chcel pohrať s bratrančekom. LENŽE, ON išiel za svojou mamou, Natašou. Videl som, ako cupitá do predsiene, a išiel som za ním. On ma však PREDBEHOL a... No sme TAM, kde sme NECHCELI byť! Počul som taký VRESKOT, akoby niekoho znásilňovali či čo... SOTVA som sa stačil čudovať, keď v tom namňa Nataša vybehla: ,,Adam!!! Kde si bol, prosímťa pekne?!" Bol som v TAKOM ŠOKU!!! Ale takom šoku, že... No nevedel som prejaviť emócie, vysloviť jediné písmo a čo si o tom myslieť! Bratranček mal OBROVSKÉ ŠŤASTIE! Mal poranenú kožku pri ľavom konci oka a hnedkastý monokel pod okom!Ževraj sa mohlo stať HORŠIE! Ešte centimeter a zrak v piči! Naozaj, OBROVSKÁ VĎAKA BOHU, že sa nič strašné nestalo! CHUDÁK MALIČKÝ... Viete, ako HROZNE ho to BOLELO?! Tak HROZNE vrieskal... Môžem sa staviť, ze to počuli až PIATY susedia... Panebože, keď si pomyslím, že mu to pôjde do OKA...! ÁÁÁÁCH...!!! Toto neprajem ani tomu najväčšiemu sviňošovi na svete...!
LENŽE! O dosť horšia bola reakcia tam-prítomnej famílie. Babka na mňa vrieskala, že ,,vôbec nedávam pozor". Nataša z celej situácie vinila MŇA. Že ,,mal som byť TESNE pri ňom a poctivo ho strážiť". PRAVEŽE Ja som BOL PRI ŇOM! Veď som za ním išiel! Videl som ho! Aj som sa ho snažil dostihnúť! Toto som sa snažil vysvetliť Nataši, ale ona si myslela svoje... Babka na mňa zvreskla, aby som prestal... Že sa nemám hádať... Ale ČO som mal robiť, keď mi to sústavne vrážali do ksichtu?
Keď sa tie dve už o kus upokojili, vybehol som hore. Po príchode do izby som už nevedel udržať emócie na hrazde... Bol som na seba NESKUTOČNE najebaný! Najradšej by som sa poriadne zmlátil! Absolútne som si to nevedel vysvetliť! Nadával som, nahnevane vzdychal, hysterčil a párkrát som buchol do stola! Nevedel som, či mám za to pokarhať... Osud si evidentne povedal svoj názor... Nataša na mňa vybehla... Babka na mňa vrieskala... Obidve ma pokarhali za moju ľahostajnosť... A Bratrančekova hystéria tiež dosť pridavala na kritike... Cítil som VEĽKÚ Ľútosť, Potupu, Sklamanie, Depresiu a Frustráciu...! Bol to OBROVSKÝ Šok...! Cítil som sa, akoby ma STRELILI Sniperkou do chrbta...! To je tak, že Vás niečo zasiahne najmä vtedy, keď Vám to ani NENAPADNE... Bola to jedna TOTÁLNE Prevrátená, Nepochopiteľná a Šokujúca UDALOSŤ! PREBOHAŽIVÉHO, AKO SA TO LEN MOHLO STAŤ!!!
Úplne NAJHORŠIE na tom všetkom je, že sa jeden Krásny Slnečný DEŇ premenil na jednu Pojebanú Tramatizujúcu NOČNÚ MORU... Vôbec tomu nechápem. Veď ako pekne a šťastne sme začali spoločný deň a jeden pojebný moment všetko vymenil za opak! To je ten čas, keď vôbec nič nečakáte, a dostanete sa tam, kde sa dostanete...! Jednoducho... Je mi to všetko NESKUTOČNE ĽÚTO... Urobil som veľkú chybu... Mal som rýchlejšie reagovať... Nemal som nechať uniesť šťastím... Je mi úplne na PIČU z toho, čo sa stalo BRATRANČEKOVI... NAOZAJ... HLBOKO TO ĽUTUJEM... Ale teraz je už Neskoro...
STRACH, TERROR & TRAGÉDIA!
Neviem.ci sa mam smiat ci plakat nad sprostostou ako niekto.rozmysla.ty sa len upokoj.nuc zle.si.nespravil.pri takychto malych detoch mozes davam.neviem.aky pozor aj tak sa stane.uraz a to.aj tak.dospelemu.rovno.pod nosom.takze klud ne.jedem takyto uraz sa este.stane.ked len to tak.ok ze nie nieco vazne .modrina zmizne a zahoji sa zajtra uz nebude vediet ze sa buchol ty sa neobvinuj nic zle si nespravil mozes strazit dueta ako chces aj tak nieco vyparati.trba davat velky pozor a hlavne predvidat
tak stalo sa a treba davat nabuduce vacsi pozor!!
Ps.zodpovednosť za deti nesie vždy rodič aj keby čo.Toto nije tragédia......
Ps.zodpovednosť za deti nesie vždy rodič aj keby čo.Toto nije tragédia......
Každý z nás robíme chyby .Každý sa môžeme cez ne preniesť a poučiť sa.Samozrejme pocit viny zostáva naďalej a nieje jednoduché sa ho zbaviť.Veľakrát sa ľahšie odpúšťa iným ako sebe.Treba sa z toho poučiť a ísť ďalej .To že ti druhý dávajú najavo tvoje (zlyhanie) nieje správne.Ľahšie je človeka zhodiť na kolená ako ho podržať keď to najviac potrebuje.Myslím ,že aj tak dosť veľkým trestom pre teba su tvoje výčitky.Povedz si že možno je to výstraha pre teba aby si bol pripravený na ťažšiu úlohu.......Zároveň možnosť prejaviť sa pre ostatných....
Je to z casti vina aj tej Natasi, ta mala najprv uvazit, komu take male dieta da na starost, ked uz, tak vzdy mala byt niekde na blizku a jednym okom kontrolovat co robite obaja. Ale ja si myslim ze zas nemusia tak hystercit, ako chapem ze sa zlakla ked je to jej dieta, to musis chapat, ale aby ti to teraz vyhadzovala na oci aj s tvojou babkou tak to nie je dobre. My mame tiez v rodine male dieta a kolkokrat aj pod dohladom jeho matky spadne, oskre sa, zaspini sa, ale tak sa uci. Takze moj pohlad na to je taky, ze oni to len prilis dramatizuju tak ako tu uz niekto napisal, nemozu to dieta vecne ochranovat, ved sa nic nenauci takto. Ty nerob teraz nic, daj si caj na ukludnenie a neries taketo veci, nie je to nic zavazne, malemu sa nic nestalo a Natasu s babkou ignoruj. Ich to prejde.
Na odlahcenie temy posuvam fajn vtip
Ľú*tosť nadom*nou kompletne prevzala ko*ntrolu... Stal sa zo mna ZAT*RPNUTÝ ČL*OVEK... Nem*ôžem sa vyro*vnať s tým, že som NEZAREAGOVAL včas... A To i napriek tomu, že so ten Pozor NAOZAJ DAVAL... Som taký Sklam*aný, Potup*ený, Sm*utný a Nah*nevaný... Vôbec si to nevi*em vysvetliť... Celý čas m*usím nad tým rozmýšľať... Som Ľaho*stajný a mín*usový d*ebil... Načo mi ho bude davať na starosti? Keď neviem dávať pozor...
JEDINÉ, na čo teraz myslím, je... Že ČO Bude teraz nasledovať? AKO budem vyzerať pred celou radinou? ČO budem teraz robiť po tomto incidente? Tieto otazky si kladiem.
P.S: Nie som si istý, či sa ešte budem mať dobre!
Ľú*tosť nadom*nou kompletne prevzala ko*ntrolu... Nem*ôžem sa vyro*vnať s tým, že so NEZAREAGOVAL včas... A To i napriek tomu, že so ten Pozor NAOZAJ DAVAL... Som taký Skla*aný, Potup*ený, Sm*utný a Nah*nevaný... Vôbec si to nevi*em vysvetliť... Celý čas m*usím nad tým rozmýšľať... Ľaho*stajný a mín*usový d*ebil... Načo mi ho bude davať na starosti? Keď neviem dávať pozor...
Hráme sa na Ronalda a Neuera {hádže hračky a ja ich mám chytiť}. Vždy a ním behám po byte. Vždy sa hráme dinosaurov. Na takéto zábavky môžem HNEĎ teraz ZABUDNÚŤ. V najbližšom čase určite. Bude trvať Týždne, možno Mesiace, kým sa na túto tragédiu zabudne...
