Zdravim.
Poslednych 4,5 tyzdnov sa citim velmi zle po psychickej stranke a pred cca hodinou som mal stav ze som v hlave citil stasne zlu myslienku?Pocit?Neviem ako to nazvat odborne.Pproste okamzitu zufalost,napätie.Vystrasilo ma to a rozbusilo sa mi srdce,uplne taka panika ale neviem z coho.Stalo sa mi to uz aj cez noc.Teraz to odoznelo ale stat sa mi to v MHD tak neviem co spravim.
Kde sa to berie,preco to vznika?
Citam tu skoro vsetko co by bolo blizko mojmu stavu a vela odporucani smeruje k psychologvi alebo psychiatrovi.
Je mi tazke si priznat ze mi nieco je,nejaka hrdost,strach z dlhodobeho uzivania liekov,alebo zbytok nejakeho uvedomovania sa mi v tom brani.
Ku komu ist k psychologovi alebo k psychiatrovi,Treba odporucaci od obvodnej?Rad by som siel bez.
Ako taka liecba funguje,kedy zacne zaberat?
Psycholog?Psychiater?
Tak dik vam.
A najprv sa ide za psychologom a potom az psychiatrom ci ako to je?
Bojim sa ze v pripade nasadenia AP uz bez nich nebudem schopny fungovat ale ked ina moznost nebude co mi ostava.
Pozeral som videa na YouTube a tu panicku poruchu maju vagony ludi len u vela ludi je to ako na hojdacke.3r klud a potom striedavo oblacno.
to asi spravíš najlepšie, aj keď ja sám neviem, či by som sa odhodlal brať nejaké psychofarmaká. Každopádne aj tu čo som čítal výpovede ľudí, ktorý sa dostali z depresií je, že nech sa deje čokoľvek treba vyjsť každý deň z bytu a aspoň trochu sa poprechádzať po vonku. To treba urobiť aj za cenu veľkého sebaprekonávania sa.
To si pekne napisal,si to uvedomujem len ne vsetko sa da uskutocnit.
Trenujem crossfit uz 5 r,v lete plavam som v pohybe ale posledne tyzdne som jak paralizovany skrz tie stavy,niekedy mam pocit ze hlava si zije svoj vlastny zivot.
Pockam do konca tyzdna co sa bude diat,ci budu tie stavy pokracovat a pojdem za lekarom.Pripadam si jak uplna troska.
Najjednoduchšia pomoc je byť vonku a robiť fyzickú aktivitu. Námaha odvracia myšlienky od stresu, vyplavujú sa endorfíny, ktore navodzuju pocit uspokojenia, príroda robi to, že myslíš veľkorysejšie, z nadhľadu, problémy sa zdajú byť menšie a že sa dajú zvládať. Prebehnúť sa na bicykli - to je dobré. Alebo vystúpiť na nejaký vyšší kopec, kde sa tvrdo šlape aspoň hodinu.
Alebo si choď zaplávať. Plávanie dá zabrať celému telu.Potom sa už človeku nechce mučiť sa nejakými myšlienkami.
Dobrá je aj tvorivá práca, pri ktorej musíš kreatívne myslieť a sústrediť sa nato. Keď sa dielo podarí, tak máš z toho radosť.
Tak z kazdeho rozku trosku ale kto nema dnes problem.Kazdy.Preco to prichadza v poslednom case tak casto a tak razantne to neviem.Nejsom nejaka babovka,ale proste pride to a nech robim co robim ovladne ma to,pride to busenie,zavrat,bolest hlavy.Po chvilke odoznie aj ked tlak na spankoch a hlava ostava.
Spanok?Raz tak raz tak.Chvilku je dobre potom zas nezaspim lebo hlava plna negativizmu,obav nechuti.
Rano vstanem prva hodina ako tak a potom pride depresia a cely den o nicom a az vecer sa mi zda ze je lepsie.
Chcem bojovat ale nech robim co robim tak do hlavy tu pozitivnu silu,myslienku nedostanem.Proste prehravam.
Máš nejaké stresové obdobie? Máš dosť odpočinku? Nejaké konflikty? Nestalo sa v rodine niečo zlé? Neobávaš sa niečoho? Porozmýšľaj, čo neobvyklé sa stalo v poslednom čase ak áno tak by si sa mal na to zamerať a vyrovnať sa s tým.
