Ahojte,
mám 23 rokov a už dlhšiu dobu trpím pravdepodobne depresiami a úzkosťami. No v poslednej dobe je to už v takej miere, že nevládzem sa ráno postaviť a nič sa mi nechce robiť. Ešte som nikdy nenavštívila psychológa preto píšem sem. O týchto mojich stavoch vie zatiaľ iba môj priateľ s ktorým bývam, pretože si myslím, že moja rodina by ma nepochopila. Všetko sa začalo začiatkom tohto roka, kedy som si začala uvedomovať, že to čo robím, ma vlastne nebaví. Študujem na VŠ a zároveň pracujem. No mojím snom bolo vždy cestovanie, spoznávanie iných kultúr atď. Lenže môj priateľ ma v tomto nepodporuje, ba dokonca nikam už so mnou ani nechce ísť von. Mňa to začalo postupne unavovať ho niekam stále ťahať a tak som sa snažila s tým nejako zmieriť. No začala som sa cítiť strašne sama, a keďže nemám veľa kamarátov tak som si vymýšľala plány sama pre seba. No teraz som zistila, že už vôbec neviem s inými komunikovať, ba čo viac, vadí mi keď je v miestnosti veľa ľudí. Ako keby som sa ich bála a preto sa teraz vyhýbam ľuďom. Neviem, čo mám s týmto robiť pretože som z toho dosť unavená, neviem sa smiať tak ako predtým a už vôbec sa necítim šťastne. Tieto problémy sa odrazili aj na mojich výsledkoch v škole a v práci to tiež není bohvie čo. Stále mám pocit, že ostatní na mňa divne zazerajú, sú vo všetkom lepší a začnem si nahovárať ešte horšie veci...potom sa začnem potiť, cítim chvenie po celom tele atď...neviete čo mám robiť? lebo som už fakt zúfala
Sociálna fóbia?
Presne ako píše gizelazkuchyne. Myslím že tento vztah nebude mať dlhú trvácnosť.
Ja trpím socialnou fobiou a veru neviem si predstaviť, že by som niekedy cestoval po svete. Najbezpečnejšie sa cítim doma, no len čo prekročím prah dverí tak začinam pociťovať úzkosť a dalšie prejavy typické pre socialnu fobiu. Ale možno je to tým, že u mna je fobia intenzívnejšia ako u vás.
Základ problému je ten, že nemôžeš aj keď veľmi chceš robiť to čo ťa baví a napĺňa. Teraz je tú otázka čo je pre teba dôležitejšie, či vzťah alebo ty. Lebo tebe treba priateľa ktorý bude s tebou zdieľať tvoje vášne.
Čím skôr sa daj do poriadku lebo ak sa prehĺbia tieto psychické problémy tak to bude zle. Ak chceš spoznávať cudzie kultúry a podobne musíš mať psychiku v poriadku, lebo potom ani neprehovoríš s miestnymi a podobne. Úzkosť musí preč.
Ja so sociálnou fóbiou bojujem celý život, od základnej školy. Mne to spustila šikana a zničilo mi to život. Teraz sa po malých krôčkoch dávam do poriadku.
problemom je ako by som to nazvala "frustrácia z neplnenia si snov"
odporúčam ti → dať partnerovi "pá pá.."
a choď si plniť sny, budeš sa cítiť lepšie..
lebo podľa všetkeho mate s partnerom rozdielne "nezlučiteľné" názory, záluby... nie je o čom... bude ťa iba ťahať dole...
Zvlášť ked niečo chceš a uvedomuješ si to , chod si za tým.. ten kto s tebou bude chcieť pôjde a kto nie smola...
Ja som si vybrala prácu ktorá je dá sa povedať "životný štýl" a idem si za svojim,.. cestujem po svete a ak by som mala mať partnera tak musel by byť stotožnený s týmto životným štýlom aj on, inak to nejde..
ak takeho nenajdem (nehľadám) žijem si spokojne aj bez neho, nechýba mi k životu absolutne..
