Neviem žiť iba prežívam

No tak ono musis si najst nieco co ty bude v zivote robit radost. Tých veci je naozaj vela, a preto musis kazdu jednu vec preskumat a vybrat si co ty sadne. Napríklad mne dáva zmysel do života viera v Boha ktoru si snažím aj posilnovat, + do toho koníčky ako knihy, filmy, jedenie, lustenie krizoviek, pozeranie sportu, a ostatné. Preto si aj ty musis najst nieco co da do tvojho zivota zmysel a radost.

Jednoznačne o týchto pocitoch treba komunikovať

skús napísať,
1.) či máš aj nejakých kamarátov
2.) či si spoločenský typ
3.) či si spomalená . Keď Áno, tak napíš aj, či je to od detstva
4.) či už odmalička veľa premýšľaš
5.) či máš aj také negatívne myslenie. Keď Áno, tak ako dlho to trvá, od koľkých rokov (to negat. myslenie)

Isrev - Veľmi pekne si to napísala. Čas už holt nevrátime no to zlé čo sme zažili malo tiež svoj zmysel ...

Chapem ako sa citiš, no to najkrajšie obdobie mas len pred sebou..ked budes mat 15 16 rokov ži život naplno a uživaj si, rob čo ta bavi a kašli na strach a na to čo povedia ostatni..to ti vravim z vlastnej skusenosti..tiez by som chcela vratit čas..
Toto teraz ber ako take skušobne obdobie,postupne prichadzas na to co chces a co nie..venuj sa škole, dosahuj dobre vysledky,to ti pomôže..znamky niesu všetko, ale dodaju ti pocit dobre odvedenej prace a budes mat ze seba dobry pocit..
Rob to co ta bavi..je jedno čo..len nech ta to naplna..oddychuj a zapisuj si vsetko co by si od zivota chcela..neboj sa zelat si vela..človek nemusi mat len to čo potrebuje, ale aj to čo chce...
Snad mas aspon jednu dobru kamosku, trav s nou cas...na vsetmo co spolu zazijte budeš vzdy spominat..
Staraj sa o seba, vaz si samu seba, ber sa aka si...pretoze aj keby ta znenavideli všetci, mas stale samu seba ....

Neboj, tomu sa hovorí začiatok puberty a budeš sa kolísať hore dole, nie vždy je to lahke ale hľadaj veci čo ta bavia, dávajú aspoň malú radost a rozvýjaj sa , formuj, uč sa nové veci a bud tou najlepšou verziou samej seba .. je normálne cítiť sa tak. Ale to prejde.

Co2 píše dobre ... V tvojom veku som si podobnou situáciou prešiel.
Reči rodičov že si si to vsugerovala si neber osobne , nechápu to.
Hľadáš asi zmysel života , niečo čo by ťa naplňovalo a posúvalo ďalej však ? ... Teraz si v období kedy potrebuješ bojovať , viem hovorí sa to ľahko ale to sa bude hovoriť vždy. Skúšaj nové veci , spoznávaj viac samu seba .. svoje dobré vlastnosti ( sú tam len cez ten smútok ich nevidíš ) a pracuj na odstránení tých zlých. Tak ako budeš pracovať na samej sebe tak aj objavíš čo ťa vlastne baví , čo by si od života chcela atď. Budovať si psychiku je nesmierne dôležité ... Keď prídu tie zlé myšlienky tak ich nahraď peknými .. príroda , zvieratá atď. Čím dlhšie budeš tým zlým myšlienkam dávať pozornosť a trápiť sa nad nimi tým viac budu rásť a tak sa zakorenia a bude ťažšie zbaviť sa ich.
Ak pôjdeš k psychológovi a nesadne ti tak sa neboj vyskúšať v okolí viacerých .. niekedy to chvíľku trvá kým narazíš na nejakého dobrého , aj oni sú len ľudia takže každý z nich je inší.

Pane, dvanásťročnej preteká život pomedzi prsty od jedenástich rokov. Ročné batoľa v ranom veku by sme s týmito problémami nenašli.

12 ročnej preteká život pomedzi prsty,..už 11 rokov..???
WTF?!
si zjavne znudená, ako väčšina dnešných detí, my sme behali po vonku, mali sme kyslík, - prisun čerstneho vzduchu,..
dnešne deti len sedia pri PC, nudia sa.. tak jasne že im z toho šibe..
vonku je pekne, tak ked prideš zo školy napiš si ulohy, vzdelávaj sa, rozmyšlaj nad strednou školou aby si ju využila v dospelosti, prihlas sa na nejake kružky v škole poobede, zvyknu byť v školach nejake aktivity v poobednajšich hodinach: futbal, volejbal, ... prihlás sa tam ak máte niečo také...
doma pomôž mame, čítaj knihy, zober korčule a chod sa korčulovať, bicyklovať, alebo sa chod prejsť do prírody - zober aj nejaku kamošku, ..ak mate psa tak chod s ním..

Ako dievča v rovnakom veku, by som povedala, že si aj mentálne na inej úrovni, prejavom pôsobíš staršie, takže asi preto ťa postihli tieto psychické problémy, s ktorými sa v takom mladom veku vyrovnáva ťažko alebo sa riešia smrťou. Ak ti rodičia nevybavili odbornú pomoc od psychológa, určite by som sa s týmto problémom zdôverila pedagógovi ak je to možné. V druhom prípade, by som určite zvolila taktiku vtiahnuť do riešenia rodičov. To jest - si dievča vo veku adolescenta, kedy sa snažíš nájsť sama seba, vyvíjaš sa fyzicky i psychicky, a veľakrát, keď sa psychika uberá zlým smerom, treba ju napraviť sedeniami u odborníka, tak ako pokrivenú chrbticu. Prosím jedz doplna a neubližuj si.