Neviem, nechcem odpustiť.

Som nahnevaná. Možno aj sama na seba, že som sa mala správať ináč a zaujať iný postoj. Lenže neskutočne som nahnevaná na svoju, resp. na partnerovu rodinu. Nemám rada ich reči, ich prítomnosť, ich spôsoby, všetko mi na nich vadí. Najradšej by som zavrela dvere úplne. V podstate som ich aj zavrela, správam sa odmerane, nepozývam ich, nebavím sa s nimi, nechcem sa s nimi baviť. V podstate sa len trpíme, lebo však sme rodina a na oboch stranách je krivý úsmev. Mám pocit krivdy,ublíženia. Nevyhnem sa im, lebo zatiaľ sa nerozvádzame, stále o tom uvažujem. Zrejme to je tak, že nie som spokojná so svojím životom a tak nenávidím všetkých naokolo, prídem si ako obeť, využitá, zneužitá, že každého zaujímam, len vtedy keď treba dať, inak nie. Môj muž je ignorant, má to v povahe, všetko vždy riešila jeho mama, tak aj v partnerstve všetko vždy nechá na mňa. Mám postoj, že radšej nič od neho nechcieť, hlavne nie niečo negatívne, lebo akurát od neho dostanem vynadané. Mám to stále v hlave, možno je to tým, že keď mi ublížili, tak som rýchlo zahodila a ublížili zas a tak som si povedala, že na to nezabudnem, tak kopem a kopem. Lenže nejde to z mojej hlavy von, chcem im to vrátiť, ublížiť, proste chcem to. Neviete poradiť?