Ahojte. Musím to dostať von. Mám momentálne viacero problémov.
1.Nemôžem brigádovať, lebo som 3.čka, do školy dochádzam, písala som a budem písať bakalarku (ktoru som nestihla dopisať, takže odovzdavam druhykrat v juli a obhajobu mam v auguste), mam hrozne veľa povinností, už vyše mesiaca som ani vonku mimo školy ani na chvíľu nebola.
2.Neviem či tu BP zvládnem, ostala mi dosť náročná téma v AJ, ked som sa ešte pred rokom pýtala tých firiem, čo to robia, či by mi to spravili a za kolko, všetci odmietli alebo len zvyšovali cenu. Neviem si s ňou rady, nemám sa vôbec s kým poradiť, lebo školitel tomu sam nerozumie, je už stary a stale mi len dava nove a nove prace, že podla nich sa mam riadiť. Ide o to, že by to mala byť literatúra iba z posledných rokov, kedže ide o isté inovácie a neviem ju nájsť. Ak by mi niekto chcel poradiť, tak len za peniaze, kt. momentálne nemám. A ak by som ich aj mala, neviem ako nájdem takého človeka.
3.Otec prestal platiť mame na mňa a malú sestru výživné, nonstop riešime pisanie listov, papierovačky, e-maily, telefonaty s exekutorkou, zatiaľ čo on všetko čo mal (auto, byt, učet) prepísal na svoju matku, kt. je rovnaká ako on, nestýkame sa s ňou, ani ich rodinou, nikdy v ničom nepomohli a kde mohli, tak uškodili. Otec pracoval kedysi v zahraničí a zo zahraničných prídavkov si vyplácal výživné (ak dostal na mňa napr. 100€ a výživné voči mne mal sudom určené 200€, tak poslal zo svojho len 100 a 100 doplatil z RP). Pritom zarábal v zahraničí 2500€. Tu na Slovensku má momentálne príjem 1500€, ale na čierno, je v tom aj byt, kt. dáva do prenájmu na čierno.
Neustále riešime finančnú tieseň, neustále vyhrážky, neustály psychický teror. Práve teraz, v tomto ťažkom období, mi to padne najhoršie, no jeho to najviac teší. Moja mama pracuje iba v supermarkete, aj to nie na plný uväzok kvôli malej sestre.
Najradšej by som hned teraz nechala školu a išla robiť na plný úväzok. Lenže je mám na to hlavu ju spraviť. Oni 2 ju nemali. Ale nechcem už takto žiť. Chcem sa mať v živote lepšie, nestraviť ho v supermarkete, lebo viem, že na to mám, a najmä, VELMI, VELMI sa chcem oslobodiť od otca a akejkolvek zavislosti na ňom. Nechcem byť závislá na žiadnom mužovi, ani nechcem mať deti, ak nebudem raz zarábať nadštandardne a nebudem si mužom a jeho povahou aspoň trochu istá.
Mama sa snaží, posledné by nám dala, vážim si to, no zároveň ňou hlboko pohrdam, že si vybrala tak odpornú a už na pohľad primitívnu hyenu, ktoru nezaujimaju vlastne deti, nedá im ani na jedlo a on si chodi po dovolenkach s rôznymi ženami a ešte sa nám tým aj príde pochváliť. Hnevám sa, že sme pre nich vždy boli len nechcený nadbytočný odpad, kt. im všetko sťažuje. Zanevrela som aj na vieru či na svedomie.
Tento štát a súdnictvo nie je na strane detí a rodiny. Riešime aj už, že ho udáme za ten byt a za to, že pracuje na čierno, kedze po dlhšom pobyte v zahraničí a naslednom prichode na svk (pred nedávnom) má dostavať podporu polroka (1000€/mesiac) cez tú dobu sa ale nemá pracovať tak že by ste zarobili niečo vyše 100€, on však pracuje a zaraba oveľa viac ako je povolené. Čakáme teda, ako to dopadne.
Ja zároveň riešim 1 vzťah, ale nemôžem sa s tým mužom teraz stretávať, lebo nemám na neho čas, náladu, nemám peniaze a navyše, on si žije veľmi dobre, nerozumel by mi. Veľmi mi je to ľúto, lebo sa máme veľmi radi. Myslí si, že to robím naschvál, ale ja ozaj nemám na neho čas. Jemu to nikdy nepoviem, to by som sa s ním radšej rozišla, ako mu to povedať, či požičať si od neho čo i len cent. Hanbím sa za to.
Ak mi viete nejako poradiť, alebo ma povzbudiť, velmi ma to poteší. Napokon, prišla som sa len vyrozprávať. Ďakujem.