Som bezradná a nemám sa komu zveriť

Príspevok v téme: Som bezradná a nemám sa komu zveriť
lilzz236

Ahojte. Musím to dostať von. Mám momentálne viacero problémov.

1.Nemôžem brigádovať, lebo som 3.čka, do školy dochádzam, písala som a budem písať bakalarku (ktoru som nestihla dopisať, takže odovzdavam druhykrat v juli a obhajobu mam v auguste), mam hrozne veľa povinností, už vyše mesiaca som ani vonku mimo školy ani na chvíľu nebola.

2.Neviem či tu BP zvládnem, ostala mi dosť náročná téma v AJ, ked som sa ešte pred rokom pýtala tých firiem, čo to robia, či by mi to spravili a za kolko, všetci odmietli alebo len zvyšovali cenu. Neviem si s ňou rady, nemám sa vôbec s kým poradiť, lebo školitel tomu sam nerozumie, je už stary a stale mi len dava nove a nove prace, že podla nich sa mam riadiť. Ide o to, že by to mala byť literatúra iba z posledných rokov, kedže ide o isté inovácie a neviem ju nájsť. Ak by mi niekto chcel poradiť, tak len za peniaze, kt. momentálne nemám. A ak by som ich aj mala, neviem ako nájdem takého človeka.

3.Otec prestal platiť mame na mňa a malú sestru výživné, nonstop riešime pisanie listov, papierovačky, e-maily, telefonaty s exekutorkou, zatiaľ čo on všetko čo mal (auto, byt, učet) prepísal na svoju matku, kt. je rovnaká ako on, nestýkame sa s ňou, ani ich rodinou, nikdy v ničom nepomohli a kde mohli, tak uškodili. Otec pracoval kedysi v zahraničí a zo zahraničných prídavkov si vyplácal výživné (ak dostal na mňa napr. 100€ a výživné voči mne mal sudom určené 200€, tak poslal zo svojho len 100 a 100 doplatil z RP). Pritom zarábal v zahraničí 2500€. Tu na Slovensku má momentálne príjem 1500€, ale na čierno, je v tom aj byt, kt. dáva do prenájmu na čierno.

Neustále riešime finančnú tieseň, neustále vyhrážky, neustály psychický teror. Práve teraz, v tomto ťažkom období, mi to padne najhoršie, no jeho to najviac teší. Moja mama pracuje iba v supermarkete, aj to nie na plný uväzok kvôli malej sestre.

Najradšej by som hned teraz nechala školu a išla robiť na plný úväzok. Lenže je mám na to hlavu ju spraviť. Oni 2 ju nemali. Ale nechcem už takto žiť. Chcem sa mať v živote lepšie, nestraviť ho v supermarkete, lebo viem, že na to mám, a najmä, VELMI, VELMI sa chcem oslobodiť od otca a akejkolvek zavislosti na ňom. Nechcem byť závislá na žiadnom mužovi, ani nechcem mať deti, ak nebudem raz zarábať nadštandardne a nebudem si mužom a jeho povahou aspoň trochu istá.

Mama sa snaží, posledné by nám dala, vážim si to, no zároveň ňou hlboko pohrdam, že si vybrala tak odpornú a už na pohľad primitívnu hyenu, ktoru nezaujimaju vlastne deti, nedá im ani na jedlo a on si chodi po dovolenkach s rôznymi ženami a ešte sa nám tým aj príde pochváliť. Hnevám sa, že sme pre nich vždy boli len nechcený nadbytočný odpad, kt. im všetko sťažuje. Zanevrela som aj na vieru či na svedomie.

Tento štát a súdnictvo nie je na strane detí a rodiny. Riešime aj už, že ho udáme za ten byt a za to, že pracuje na čierno, kedze po dlhšom pobyte v zahraničí a naslednom prichode na svk (pred nedávnom) má dostavať podporu polroka (1000€/mesiac) cez tú dobu sa ale nemá pracovať tak že by ste zarobili niečo vyše 100€, on však pracuje a zaraba oveľa viac ako je povolené. Čakáme teda, ako to dopadne.

Ja zároveň riešim 1 vzťah, ale nemôžem sa s tým mužom teraz stretávať, lebo nemám na neho čas, náladu, nemám peniaze a navyše, on si žije veľmi dobre, nerozumel by mi. Veľmi mi je to ľúto, lebo sa máme veľmi radi. Myslí si, že to robím naschvál, ale ja ozaj nemám na neho čas. Jemu to nikdy nepoviem, to by som sa s ním radšej rozišla, ako mu to povedať, či požičať si od neho čo i len cent. Hanbím sa za to.

Ak mi viete nejako poradiť, alebo ma povzbudiť, velmi ma to poteší. Napokon, prišla som sa len vyrozprávať. Ďakujem.

Tomas12345

No tak tažko poradit, ak si myslis ze to zvladnes tak si dorob skolu a cez prazdniny pracuj, a potom po skole si najdi robotu na plny uväzok.

Ak si myslis ze to nezvladnes tak zacni pracovať rovno hned.

Som inak prekvapeny ako to ze tvoj otec na vás tak uplne kasle. Nie je totiz prirodzene aby vlastni otec takto zanevrel na svoje deti, alebo aby voči nim cítil nejaku nenavist. Ak tomu tak je tak nakoniec vysvitne že to je skoro vzdy preto, že deti sa otcovi velmi nevenovali, malo sa s nim rozpravali a nevytvorili si voči nemu nejaky ten vztah a otec sa potom cítil dotknuty, zavidel ze s mamou sa deti bavia viac nez s nim a preto na deti zanevrel. Tak to bolo isty cas aj v mojom prípade, no potom som sa zacal s otcom viac bavit a venovat sa mu, a jeho spravania sa potom zmenilo na normálne. Nie je rovnaky problem aj u teba?

Inak je skoda že s otcovymi rodicmi si prerusila akykolvek kontakt. Mozno by nebolo zle tie vztahy znova obnovit, poprípade sa pokoriť a ospravedlnit sa aj ked sa to mozno bude zdat tebe proti tvojej srsti.

terka34

Dievča moje zlaté, až mi vošli slzy do očí. Dúfam, že toto nebudú musieť riešiť aj moje deti.
Urči si prority:
1. Škola, určite vzdelanie je dôležité, tomu venuj všetko. Neviem Ti poradiť, hľadaj, klop na dvere bude Ti otvorené. Rozmýšľaj kto by Ti mohol poradiť.
2. Ver tomu, že mama tiež nie je spokojná ako žijete a čo prežívate. Nijaká mama toto nerobí zámerne svojím deťom. Snaž sa nebyť na ňu zlá, viem aké je to žiť v nedostatku a neistote. Len vy sa spolu podržíte.
Uvidíš, že situácia sa časom zlepší.
3. Riešte peniaze od otca. Udajte ho, pýtajte od neho. Ak má na to, nech sa stará. Vy deti máte právo na rovnaký štandard ako on.

Máš to ťažké, ale podrž maminu. Veľmi to potrebuje. Viem, že aj Ty, ver, že to takto nechcela. Myslím Na Teba.

if

Jedna vec je byt sikovna a nadana na ucenie, druha vec je financna situacia v rodine. Naco si sa trepala na vysoku skolu, ked si vedela, ze tam budes len za chuderu? Je mi luto, ze to musim takto napisat, ale bola by ti padla koruna z hlavy, kebyze ides po mature na take aspon 4 roky robit kamsi do Vorarlbergu do hotela upratovacku, kde by ti hotel dal ubytko, plus stravu zadara a 1200 netto? Neminula by si tam na seba jediny cent, si zrataj, kolko si mohla mat usetrene a potom si studuj pre mna, za mna aj medicinu 6 rokov denne a atestaciu dalsie styri. Najväcsia chyba, co dnesne deti robia, je bezhlavo sa hrnut studovat HNED PO STREDNEJ, ci na to rodicia maju alebo nie a potom vyplakavat na fore. Ako keby 22 rocny clovek uz nebol vekovo vhodny na zacinanie vysokoskolskeho studia. Ako keby na zacinanie vysokoskolskeho studia bol vhodny len 18 rocny. Co som napisala (vyssie uviedla), to nech si precitaju pipky, ktore tento rok maturuju a nech si uvedomia, ci ma zmysel takto nepekne zatazovat fiancne rodicov a ci by nebolo lepsie s tou vysokou skolou pockat, teda zacat ju az o niekolko rokov, s tym, ze tych niekolko rokov stravia v zahranici zarabanim penazi. Co im v tom brani? LEN A LEN ICH VLASTNA PYCHA, NAMYSLENOST, lebo by sa chuderky citili pred rovesnickami majucimi bohatych rodicov trapne, keby museli na facebook napisat, ze pucuju hajzle v hoteloch. Anglickych, rakuskych, nemeckych, svajciarskych. ALe vynieslo by im to peniaze a to je to podstatne, to je to hlavne. Viem, ze peniaze nie su vsetko, ale Bez penazi to v dnesnom svete bohuzial nejde. A ktore dievca nechce, aby rovesnicky vedeli, ze upratuje zasrate hajzle v hoteloch, nech sa odhlasi z Facebooku nadobro a ma to vyriesene. Nema kazdy rovnako dobre financne zabezpecenych rodicov. Kto ma chudobnych, inac si musi zariadit zivot ako ten, kto ma bohatych. Ten z chudobnej rodiny sa musi viac snazit a viac sa musi v zivote obracat, nie opicit sa po bohatom. Dcera bohatych rodicov nech si ide na VS v 18tich. To je v poriadku. Nikdy nemusela prstom pohnut a nikdy nebude musiet, rodicia jej vsetko daju, zaplatia privat, pripadne kupia byt v meste, kde studuje, daju jej peniaze, postaraju sa a ona nemusi ani len brigadovat. Studuje s pokojom v dusi, ze je z financnehho hladiska o nu postarane. Zatial, co chudobny clovek musi popri studiu brigadovat a z internatnej chladnicky mu zmizne aj posledny jogurt. Ucit sa na intraku, kde je hluk, kde ho nieco rusi.
MOJA RADA: Po bakalarskych skuskach sa neopovaz pokracovat dalej!!! Prac sa do Svajciarska do niektoreho hotela, robit chyznu, ubytko, stravu zdarma aby si mala a hanba-nehanba, nestaraj sa ty, co povedia tvoje bohate spoluziacky, ci ta vysmeju, lebo syty hladnemu neveri a ony nepochopia, co ty citis a ake to mate tazke. Aspon tri roky tam odrob, potom sa vrat a az potom dokonci skolu. Teda... to magisterske. Keby si na to magisterske isla hned, lepsia praca jak za tri stovky by na teba na SLovensku aj tak necakala, tak ja neviem, co riesis. Takto dosiahnes pomerne rychlo financnu nezavislost od otca a pomozes aj mame a z usetreneho si budes moct uz pocas tych dvoch rokov na magisterskom studiu nieco dopriat. Uz to nebude taka katastrofa a taky horor, ako prezivas teraz. Ten vztah s bohatym muzom sa mi nepaci. Bohaty muz nepochopi chudobnu zenu nikdy. On vzdy bude ten namyslenec, nafukanec, bude navelko a bude cakat, ze ked ta zasype peniazmi, tak ty budes drzat hubu a skakat jak on piska, robit mu vsetko po voli, posluchat ho na slovo ako poslusny psik a ze on si bude presadzovat svoju volu a na tvoju sa vykasle. Zivot po boku bohateho muza NIE JE urceny pre zivotaschopnu a sikovnu mladu zenu, tuziacu starat sa financne sama o seba, ktora ma dobry pocit, ked vie dosiahnut nadstandardny prijem a ktora nechce zo seba robit tutku,drzat hubu a krok.... posluchat na slovo chlapa a vsetko len po jeho robit. Zivot po boku bohateho muza je urceny pre peknu zenu, ktora ma ale v hlave nasrate, ktora sa jednak nevie, a jednak nechce o seba starat sama a ktora chce iba sediet doma a rodit deti, prehrabavat sa v modnych casopisoch a zahanat nudu tym, ze bude navstevovat kadernicky, kozmeticky, liftingy a liposukcie, manikuru, pedikuru, aby bola reprezentacna a pripravena sprevadzat ho na snobske vecierky, ale netuziaca sa pracovne realizovat a netuziaca po vzdelani, netuziaca robit si veci po svojom, ale len skakat, jak piska ten, kto ju zivi a byt´ s takymto zivotom maximalne spokojna. Tak sa zarad, do ktorej kategorie patris ty a na zaklade toho zhodnot, ci to ma zmysel. Pokracovat v takom vztahu, ale pre tvoje dobro by bolo lepsie, keby ste sa rozisli a keby si svojej rodine a sebe pomohla ty sama, vlastnymi a tebou zarobenymi peniazmi a nie aby si sa znizovala na uroven poslednej chudery, ktora zobroni kade-tade po bohatych muzoch o peniazky pre rodinu. Od toho lepsie by bolo ten vztah radsej ukoncit. Vztah si zacni az kdesi po 30, ked uz budes mat v tom jasno, v ktorej krajine chces zit, kde chces pracovat, kde chces byvat, a tak dalej... a muza si hladat takeho, s ktorym ohladom zitia v tej-ktorej krajine, v tom-ktorom meste, zdielate rovnaky nazor. CHCEM TYM POVEDAT- bohaty muz nikdy nebude pre teba spriaznenou dusou. Moze ti byt manzelom, moze byt otcom tvojich detí, moze ta zasypat peniazmi, ale... NIE JE TO CHALAN Z TVOJHO SVETA!!! Lepsie by ti bolo najst si v 30tke takeho, ktory bol tiez chudobny, tiez studoval, tiez musel odist za pracou do zahranicia, aby pomohol rodine a sebe, VLASTNOU SNAHOU SA DOSTAL Z CHUDOBY; SRACIEK A HOVNA... On by chapal tvoj osud a ty by si chapala ten jeho. O tom su spriaznene duse. SPRIAZNENA DUSA - NAJLEPSI VZTAH!

Swift

Ja teda robím bakalárku až o rok a ešte neviem, ako to celé prebieha, ale nechápem, ako sa môže stať toto, že samotný školiteľ tomu nerozumie a nie je schopný ti poradiť, ani nikto iný zo školy. Asi by som naňho viac pritlačil, že sám tú bakalárku nedokončím a musí mi pomôcť alebo to riešiť s vedením fakulty alebo nejakým akademickým senátom, ak niečo také máte. Proste nenechať to len tak, ale skúšať všetky možnosti, aké sú teoreticky k dispozícii.

Mamou nepohŕdaj za to, že si vybrala takého človeka, veď inak by si ani nebola na svete a ľudia sa veľmi často dávajú dokopy s tými nesprávnymi, skoro polovica manželstiev končí rozvodom. Ale je fakt neskutočné, čo robí tvoj otec, že má nadštandardné príjmy a vôbec sa nezaujíma o svoje deti, jeho už asi nezmeníš, ale ber ho ako príklad človeka, akým nikdy nebudeš chcieť byť.

To úplne chápem, že si ten muž myslí, že to robíš naschvál, že nemáš čas. Ja mám tiež momentálne veľmi málo času a kopec vecí musím nechávať tak alebo odkladať, nemám čas ani na stretnutia s rodinou a občas mi to už vyčítajú, že vždy na všetko hovorím, že nemám čas, ale neuvedomujú si, koľko toho mám, ani sa im to neoplatí vysvetľovať, lebo keď neštudovali na VŠ alebo študujú ľahšiu VŠ, tak si nedokážu predstaviť moju situáciu. Ale keď sa máte tak radi a je to náhodou láska tvojho života, tak by si naňho mala mať trochu času a náladu a možno by si mu aj mohla povedať, v akej si situácii, možno by pochopil, prečo naňho nemáš moc času a bol by ti väčšou oporou, minimálne psychicky, ak nie aj finančne. Hanbiť sa vôbec nemusíš, ak je rozumný, tak to určite pochopí.