Prajem pekný večer všetkým diskutujúcim,
mám 18 rokov, a asi posledné 2-3 týždne pociťujem silnú nostalgiu, akýsi zvláštny návrat spomienok, vybavujú sa mi veci ako som napríklad ako malé dieťa chodila na rôzne výlety, vybavujú sa mi úplne čisté obrazy prírody, pamiatok, dokonca aj pocitov, ktoré som vtedy cítila. Nedávno sa mi vybavili intenzívne spomienky keď som pred 9 rokmi trávila prázdniny pri zosnulej prababke, kde som napríklad poberala jahody - vybavili sa mi z toho všetky detaily, dokonca aj do akej nádobky som tie jahody ukladala,...som z toho zmätená, ale zároveň mi to vôbec neprekáža, pretože je to aj akýsi ukludňujúci pocit, ...vybavujú sa mi len dobré spomienky, nie nič negatívne,...obvykle to príde akosi spontánne alebo napríklad sa mi to vybaví keď vidím v TV nejaký obraz prírody a pod...
Možno je to spojene aj s tým, že čochvíľa končím strednú školu a trochu ma desí budúcnosť, uvedomujem si, že to bezstarostne obdobie, detstvo a tá detská nevinnosť a radosť je akoby preč...len riešim školu, skúšky, povinnosti,...už nemám čas na seba, na svoje záujmy...aj keď som nemala vždy úplne dokonale detstvo a zažila som aj rôzne problémy v rodine, cítim akúsi zvláštny nutnosť vracať sa do detstva, pripomínať si tie zážitky...možno preto, že už je to preč...uvažovala som aj nad tým, že sa pôjdem pozrieť na miesto kde bývala moja prababka, ale už tam v jej byte bývajú neznámi ľudia....
Je to naozaj zvláštne, tie spomienky ma niekedy privádzajú aj ku plaču, ale nie k takému zúfalému, ale skôr sú to slzy šťastia, že niečo také som prežila a slzy smútku, že už je to všetko preč a už nikdy nebudem mať 9 a nebudem môcť okúsiť tu detskú radosť. Veľmi ma mrzí, že som svoje detstvo takpovediac premrhala, určite by som si to obdobie užila a precitila viac...
Uvedomujem si, že nemôžem žiť v minulosti, ale tá nostalgia ma stále prenasleduje.
Stretol sa niekto s niečím takýmto?
Ďakujem.
