Dobry deň,
Nedávno som si uvedomil že nedokážem udržať normálne kamarátstvo. Vždy keď sa mi zdá že sa s človekom až príliš zblížim tak ho podvedome alebo už aj vedome odrežem. Či už sa jedná o kamarátov v normálnom živote že im prestanem dvíhať telefón a odpisovať alebo online pri hrách kde som si založím iný účet aby nevedeli že som online a po mesiaci si ich vymažem. Zistil som že mi vyhovujú povrchné kamaratstva keď ma občas zavolajú von ale inak spolu nejak nekomunikujeme. Rovnako je to aj vzťahmi k dievčatám. Mám 20 a nikdy som nemal priateľku. Nie že by nebol záujem ale to proste nevydržím. Tí ludia mi nič nespravili len ja to nezvládam. Máte nejaké rady ako sa toho zbaviť?
Kamarátstvo
if
Zvlastne - neviem sa vzit do tvojich pocitov. Keby ti bol niekto niekedy velmi ublizil, a preto ho nechces uz vidiet, to sa da chapat. Co by dali ini za to, mat vo svojom okoli ludi schopnych kamaratstva cisteho a uprimneho na zivot a smrt??? Bez ponukania predrazenych dealerskych vyrobkov, bez zobrania o poistku a bez ponukania financnych produktov a bez fnukania: podme spolu do podnajmu, zaplat za mna kauciu a bez fnukania: Budes mi rucit??? A podobne, chapes? V podstate ale chapem jedno: ze ja ako clovek vela ludmi sklamany uz nehladam a nechcem ciste a uprimne kamaratstvo zalozene na samotnom fakte, ze ma clovek cloveka rad... a na zivot a smrt. Nie, nie, uz nie. Tiez mi vyhovuju take tie vztahy, nepoviem, ze povrchne, ale vztahy typu pozname sa len trosku, ale nie velmi dobre, vypocujem si tvoje staznosti, ale nepridam k nim svoje (v komunikacii), poviem zopar vtipov, vypijeme vodku, bavime sa trosku, ale odkial- pokial, vsetko ma svoje medze. Uz nechcem velke kamaratstvo zo strachu, ze by mi dany clovek ublizil. Ublizili mi uz ludia, preto teraz uz radsej takto rozmyslam. Tak z tejto stranky to zase chapam, ze ked su zle skusenosti s ludmi dovodom... nepustanie si ludi prilis k telu, tak JE TO SPRAVNE ROZHODNUTIE.
Anonym_93436
Tak to asi bude ta nedôvera voči ľuďom v podvedomí. Budeš musieť na tom vedome pracovať a snažiť sa udržiavať vzťahy aj keď to bude nepríjemné , hlavne s takými ľuďmi ktorým sa dá dôverovať. Skús sa otvárať rodine s maličkosťami nie hneď s veľkými vecami a just pomaly to meniť. Verím že to zvládneš.
Toť jediné ma napadá , povedomie je také , je to taká potvora :D Ťažko sa mení ale dá sa zmeniť , len to chce tu trpezlivosť.
Prajem hodne šťastia a pekný zvyšok dňa.
Wtfiam
BielyTesak4 - ak sa niekto pýta osobné otázky tak väčšinou odídem alebo sa nejakým vtipom vyhnem odpovedi no ak niekto na tom vyslovene trvá tak nepovedal by som že nevoľnosť skôr niečo ako byť uzavretý v malej miestnosti taký nepríjemný pocit. Čo sa týka sociálnej fobie ťažko povedať cez leto som robil ako greeter v jednej firme na predajni a nemal som problém v podstate som bol 8h denne v styku s ľuďmi len to boli take 5-10 min konverzácie s úplne cudzími ľuďmi čo už nikdy nestretnem.
Panpulonik - rodičia sú spolu už 25 rokov a majú velmi dobrý vzťah a ak to naozaj spôsobilo niečo čo si už ani nepamätám a je to len podvedomí tak to sa bude ťažko hľadať teraz. Fakt si neviem predstaviť čo by to mohlo byť.
Anonym_93436
Taktiež neviem. Uvažujem o minulosti kedže práve minulé skúsenosti formujú ďalšie akcie v budúcnosti a veľmi často sa problém nachádza práve tam. Aké pocity máš pri tom keď sa s niekym viac zblížiš alebo keď sa s niekym chceš zoznámiť ale nejde to ? Ak úzkosť a podobne tak by to mohla byť sociálna fóbia. Nie si náhodou celkovo Introvert a hanblivý typ človeka ?
Wtfiam
No to znie celkom ako ja. Na základke a začiatku strednej som chodil na súťaže a celkovo som sa dobre učil no ku komcu strednej a teraz na vysokej mám pocit že prepadám úplne vo všetkom prestal som športovať a moje výsledky v škole su strašné. Mám pocit že sklamávam mojich rodičov každý den keď vstanem a nenávidím sa za to. Dali mi všetko čo potrebujem a ja to neviem využiť. No na druhej strane problémy so vzťahmi som mal aj pred tým tak neviem...
Anonym_93436
Tak ma napadlo , aký máš vzťah k sebe ? .. Prijal si seba samého taký aký si ? alebo nesklamal si niekedy niekoho .. myslím ako jeho dôveru a tak a teraz sa podvedome bojíš aby si neublížil niekomu ďalšiemu ?
Wtfiam
V poslednej dobe sa nad tým zamýšľam čím ďalej tým viac lebo som nastúpil na VŠ a za tých 7 mesiacov som sa nedokázal prihovoriť ani jednému z tých 500 študentov čo sú so mnou v ročníku. No naozaj nemám žiadnu spomienku ktorá by to mohla spôsobiť.
Anonym_93436
Viem , rodine sa otvoriť je ťažké. Ak sa nemáš komu vyrozprávať tak kludne môžeš napísať mne , rád ťa vypočujem. Inakšie to chce viacej dôvery , až moc si sa vzdialil ostatným. Avšak celé to musí mať nejaký základ v niečom , niečo čo si zažil alebo videl a z toho si nesieš strach a nedôveru. Skús nad tým hlbšie porozmýšľať. Zatiaľ skús viacej spoznávať ľudí , neukončuj to hneď s nimi ale daj im šancu a všímaj si či sa im dá dôverovať .. hah sám som sa tak naučil dôverovať jednému človeku až po troch rokoch ale verím že ty to zvládneš skorej. :D
Wtfiam
Práve to že nie nikdy som nemall kamaráta ktorému by som sa zveril a mám skvelých rodičov a bratov no ani im sa nedokážem otvoriť nech sa snažím akokoľvek.
Anonym_93436
Otázka znie čoho sa bojíš , ublížil ti niekto v minulosti keď si s ním naviazal hlbší vzťah ? Niekto z rodiny , kamarátov ?
