Dobrý deň,
Neviem úplne ako začať ale asi najprv niečo o mne. Mám skvelú rodinu rodičov vysokoškolsky vzdelaných inteligentných ľudí a podporujú ma ako to len ide. A potom na druhej strane som ja na strednej škole som nemal žiadne problémy no nastali až pri maturite keď som na písomnej časti zle napísal výsledky a musel som ju opakovať následne ma na autoškole vyhodil policajt úplne na konci za takú hlúposť že aj inštruktor krútil hlavou napriek tomu všetkému som sa dostal na VŠ a studujem no v prvom semestr sa mi nepodarilo spraviť 2 skúšky. Už po tej maturite som začal mať pocit že nemám v zivote na viac ako robiť upratovača a vsetky tieto neúspechy zo mňa spravili úplnú trosku. Nedokážem ráno vstať z postele bez myšlienky na samovraždu a večer chodím spať o 3 aby som zaspal rýchlo a nemusel rozmýšľať o tom ako zlyhávam. Nemám komu by som o tom povedal lebo si nikoho k sebe nepúšťam no všetci už aj tak na mne vidia že nie som v poriadku. Ak by som sa zabil mali by všetci po trápení. Neviam sa prinútiť niečo spraviť lebo aj tak viem že to nikam nedotiahnem môžem to rovno skončiť nemusím čakať.
Nemá to zmysel
Odpad
Anonym_93436
Až moc si sa začal ľutovať. To je v pohode že niekedy zlyháme a spravíme chybu , sme ľudia predsa , nik z nás nie je dokonalý.
Začni si zase viacej veriť , ľútosťou nedosiahneš nič , len sa budeš kvôli nej držať na dne. Smrť nie je riešením , vstaň z postele sprav dvadsať klíkov alebo toľko koľko zvládneš a makaj ďalej.
