Chcela by som vo svojej budúcej profesii pomáhať ľuďom a to najmä deťom. Som INFJ.
Moje plány do budúcnosti sú asi takéto: ísť na VŠ, napríklad - Psychológia, Školská psychológia, Pedagogika - MŠ alebo 1. stupeň, Učiteľstvo ps. a AJ, Špeciálna pedagogika. Najradšej by som pracovala ako kariérna alebo manželská poradkyňa, príp. ako učiteľka. Rada sa rozprávam s ľuďmi a riešim ich problémy, vyhovuje mi práca s jednotlivcami alebo menšou skupinou ľudí.
Aká sš je pre mňa vhodná? Teda okrem gymnázia. Učím sa veľmi dobre, základka je malina, avšak: 1.: Nechcem sa učiť zbytočnosti, radšej sa budem doučovať psychológiu a biológiu ako samouk. Fakt nemám rada fyziku a chémiu, pokazili by mi priemer a niekedy berú na vš podľa neho. 2.: Neznášam totiž neistotu a stres. Na vš by som to asi nezvládla, ak by som mala pocit, že bez nej nemôžem robiť prakticky nič. 3.: Ak by som vš nedokončila, mohla by som pracovať len ako predavačka za pokladňou v Kauflande, ak dovtedy nebudú všetky samoobslužné :D.
Takže otázka znie: Dostala by som sa na vyššie uvedené školy zo strednej pedagogickej? Ďakujem za odpovede, ale aj za prečítanie tejto slohovky :D. Ďalej už nečítajte, ak sa vám nechce :).
P.S.: prihlášku mám na SPgŠ Levoča - učiteľstvo pre MŠ, som prijatá; Gymnázium D. Tatarku Poprad; OA Poprad.
Neviem prečo tam mám OA. No teda rodičia chcú, aby som tam išla - kvôli uplatneniu. Lenže mňa by účtovníctvo a práca s papiermi nebavila :(.
Moje budúce uplatnenie bude pravdepodobne mizerné. Psychológov je tu sakra veľa. Prečo študujú psychológiu ľudia, ktorí na to nemajú predpoklady? Nás, INFJ, je len necelé 1%. Podľa mňa, keby si ľudia vyberali povolanie podľa svojich záujmov, typu osobnosti a predpokladov, mala by som šancu sa zamestnať.
