Ahojte, znovu a zas pisem na toto forum dufajuc ze mi niekto naozaj dobre poradi alebo pomoze alebo aspon sa vyrozpravam ako vzdy.
Neviem zvladat zivot, pritom nemam az tak vazne problemy ako ini ludia, ano uvedomujem si to, ale moja psychika je strasne slaba a nezvladam nic.
Popisem moj zivot v skratke, mam 29 rokov a nic. Pracujem momentalne par mesiacov v praci co ma nebavi je narocna a za almuznu, pridem vzdy domov unavena a nic ine sa mi uz nechce a nevladzem, musim ist skoro spat, na vikend sa tesim, no ked pride nemam ist kam ani s kym a preplacem ho cely, nakoniec som rada, ze znovu pride pondelok. Nemam kamaratky, ani jednu, vsetko sa skoncilo, nakolko byvale kamosky maju svoje rodiny a uz sme sa odcudzili lebo nemaju cas. Mala som vztah takmer 5,5 roka, v ktorom som sa len trapila a plakala, partner sa nechcel ozenit a vsetko ostatne stale odkladal, ked som sa rozisla, tak neprotestoval a nic neurobil, takze je jasne, ze mu na mne nezalezalo. Doma sa kazdu chvilu hadam s mamou, je velmi naladova, rada pije a potom si to na nas doma kompenzuje, krici za nic atd, na mna to dolieha este viac. Sem tam sa snazim ist von, prejst sa, pocuvat hudbu, bavia ma veci, tak si najdem nieco, ale to je len chvilu, vzdy aj tak upadnem do depresii a placem, na co si spomeniem tak sa mi rozbusi srdce. Ked si predstavim kolko mam rokov, nemam partnera ani babo, nemam sa kde ani s kym ako spoznat, nemam s kym kam ist. Jednoducho len dni prechadzaju a prezivam, rano vstanem, odrobim a idem spat. Som strasne nestastna, aj by som sa snazila ist niekam, no keby mam aspon jednu kamaratku :( vsetko je proste zle a zvlast najst polovicku v tomto veku. Co mam robit, nevladzem zit a nezvladam dalej. Casto myslim len na to ako by som najradsej nezila, ale kvoli rodicom som tu.
