Ahojte, dnes som mala blbý deň tak sa potrebujem aspoň tu vykecat. Nedokážem sa zmieriť so životom sama so sebou, mám pocit, že môj život smeruje do čiernej diery. Problém je v tom, že od ranej mladosti 14 rokov trpím vážnymi psych. problémami depresia, soc. fobia, obsend. komp. porucha, liečim sa 10 rokov som na liekoch a za tých 10 rokov má človek pocit, že sa mota v začarovanom kruhu psych. problémov a soc. izolácie...cítim sa ako totálny autista na periferii spoločnosti...najhorsie, že ja už prestávam veriť, že sa z tohoto niekedy dostanem...ja chcem, žiť ako iní ľudia, chcem byť spoločenská, obľúbená atraktívna, niekedy sa prichytim aj pri tom ako zavidim ľuďom priateľov na Facebooku alebo keď dajú na FB foto koľko lajkov majú pri jednej fotke čo ja by som toľko v živote nemala, človek sa niekedy cítim ako odpad a niekedy vidí človek ako jediné východisko smrť z tohto začarovaného kruhu...niekedy mám pocit, že mám problém sa aj stotoznit s týmto svetom a prekusnut to ako to tu funguje napr. to že niektorí ľudia toľko toho od života dostali a niektorí skoro nič..
Ako sa zmieriť s diagnózou, sama zo sebou
Zufalazoseba - Ako začala ta depresia ? Stalo sa ti niečo v tých štrnástich čo ju mohlo spôsobiť ? Inakšie , hej no život je už taký.
Hah , čo ti na to povedať , mňa samého život pekne krát silno nakopol do brucha. Ale tak nesťažujem si , malo to svoj zmysel , dokonca teraz som za to rád keď vidím prečo sa to muselo stať.
TutanchámonxD - Dá sa to zmeniť , len ak chceš a ak mi dáš šancu tak môžem ti skúsiť pomôcť , či to vyjde neviem ale tak za vyskúšanie nič nedáš. Jediné čo od teba potrebujem je trpezlivosť.
Ja napriklad tiez vidim zivot tou horsou strankou uz velmi dlho. Ja ani neviem aky to je pocit tesit sa na nieco. Som sam a nikdy som taktiez nemal ozajstny vztah. Nemam ziadne zazitky zo zivota. Ja pochybujem, ze este niekedy budem vidiet zivot ruzovo a dostanem vobec chut zit. Ja len prezivam zo dna na den. Zo vsetkeho som neskutocne frustrovany a citim, ze stracam silu zit a vobec za uz len trochu pousmiat. Zo vsetkeho je mi zle.
Kazdy by chcel zivot v ktorom by mal po boku milovanu osobu, viacej naozajstnych priatelov, kde by spolocne chodili na dovoenky, zajazdy, vikendy, pobity s ktorymi by boli v kontakte vymienali si spravy a taktiez travili cas niekde spolu ako napriklad pri filmovom maratone u niekoho doma s fajnym jedlom a dobrou naladou. Kazdy by si rad planoval nejake akcie dopredu a tesil sa na ne. Hned by sa kazdemu lahsie aj do roboty chodilo s usmevom na perach, keby ma naplneny zivot.
Clovek chce ale od zivota prilis vela, ked nieco taketo vyzaduje a chce. Ja si nevien uz ani vybavit rok kedy som sa na nieco tesil a bol som cely bez seba a vyteseny. Posobim ako mumia bez zivota s kamennou tvarou. Musim si nato uz naozaj pomaly zvykat.
V prvom rade sa zamysli že ti j.be z Facebooku, z likeov a podobných sraciek. Zruš si konto a uvidíš ako sa ti uľaví, nebudeš riešiť také sprostosti. Venuj sa viac iným aktivitám ako sledovaním ľudí a zavidenim
Ja keď ti mám pravdu povedať, tak mne je najlepšie samému, hoci občas potrebujem tiež nejaký ten výbeh. Celé dni premýšľam, hútam, bádam, nuž fóry už medzičasom dokážem vytvoriť, ale o to mi vôbec neišlo, to bola len medzizastávka, pokračujem ďalej. Povedz si tak, nádej zomiera posledná a tie choroby nejako rozchodíš. Nejako ťa poliečia, maj to v paži, viac menej. Na čo sa zaťažovať?!
Ahoj, nie si sama čo trpí psych. problémami a ty to vieš ale teraz sa jedná o teba a ja ťa chápem čo si napísala.
milujem ľudí pretože každý je jedinečný a to myslím naozaj vážne a určite si aj ty úžasná.
