Mám 23 rokov a pracujem v kaviarni. Som lesba a viem to už od svojich 16. Mám za sebou dosť ťažkú minulosť, ktorú nechcem bližšie rozoberať. Do kaviarne, v ktorej pracujem, chodí takmer každý deň jedno dievča. Niekedy príde sama, inokedy aj s kamarátkami, chlapca som však po jej boku ešte nevidela. Vždy sa na seba tak nenápadne pozeráme, občas sa aj usmejeme. Najmä keď tam je sama, takmer zo mňa nespúšťa oči. Je to neskutočne krásne a zaujímave dievča, ktoré by som veľmi rada bližšie spoznala. Myslím, že som do nej zamilovaná. Do práce sa doslova teším len kvôli nej. Mám však obavy. Predsa len, mám 23 a ona môže mať takých 16-17. Navyše neviem, ako by sa vyrovnala s tou mojou spomínanou minulosťou. To, čo som prežila ja, neprežiju niektorí za celý život. Také mladé dievča by som tým nechcela zaťažovať. Okrem toho si nie som istá, či je aj ona lesba, alebo aspoň bisexuálka. Prehovorili sme spolu len jediný raz, a aj to vtedy, keď som jej bola priniesť účet za kávu. Chodí do tej kaviarne už pomerne dlho, no zatiaľ sa ma ani len nepokúsila osloviť. Možno čaká, že spravím prvý krok ja. No ja mám veľké obavy kvôli vyššie spomínaným veciam. Myslíte, že mám u nej šancu? Mám to aspoň skúsiť?
Dievča z kaviarne
Ja mám pocit akokeby to bolo vystrihnuté z nejakého filmu... :) Však si nerobíš srandu ?
Ahojte,
hlásim sa opäť po dlhej dobe. Od môjho posledného príspekvu som sem nezavítala, nakoľko mi do toho prišli isté neodkladné záležitosti. Možno si to niekto prečíta, možno nie, ale whatever. Udialo sa to presne na Veľkú Noc. Mala som klasicky smenu v práci, celý čas som netrpezlivo čakala a tŕpla, kým to dievča príde. Očami som ju hľadala po celej kaviarni, vykúkala som aj z okien, či náhodou nejde okolo. Potom dorazila tá skupinka, s ktorou tam zvykne chodievať, no ona medzi nimi nebola. Už vtedy som strácala nádej. Šla som teda k ich stolu, obslúžila ich a nenápadne ich sledovala, dúfajúc, že ešte príde. Neprišla. Chcelo sa mi plakať. Keď už tie dievčatá boli na odchode, napokon som zašla za nimi a spýtala sa, kde je ich kamarátka. Povedali mi, že šla na lyžovačku s rodičmi, ale zlomila si nohu a leží v nemocnici. Vtedy som nevedela, čo robiť. Mala som sto chutí sa rozplakať, normálne som nechápala, čo sa so mnou deje. Naveľa som zo seba dostala, že ju pozdravujem a želám jej skoré uzdravenie. Na ďalší deň dorazili opäť. Povedali mi však niečo, čo ma úplne dostalo do kolien. Avšak v tom najpozitívnejšom zmysle, ako je len možné. Vraj sa na mňa pýtala a chce, aby som ju prišla navštíviť. Tak som neváhala a hneď po smene som šla za ňou. Mala som z toho zmiešané pocity. Keď som k nej dorazila, cítila som sa ešte väčšmi nesvoja, ako predtým. Bola ubytovaná na luxusnej nemocničnej izbe, čo bolo skrátka niečo, na čo ja nie som zvyknutá. No izbe som až takú veľkú pozornosť nevenovala. Omnoho viac ma zaujímala ona. Ležala tam, no aj napriek tomu vyzerala prekrásne, ako anjel. Stretli sa nám pohľady. Bola som doslova hypnotizovaná jej veľkými orieškovohnedými očami. Zároveň mi ale nesmierne trhalo srdce, že ju vidím v takom bezvládnom stave. Podišla som k nej a ona ma chytila za ruku. V tej chvíli sa mi zastavilo srdce. Vykríkla som, že ju milujem a pobozkala som ju. Odtrhla sa odo mňa a vyzerala, byť mojou reakciou zaskočená. V hlave sa mi okamžite vynorili scenáre, že som všetko pokašľala a musím čo najrýchlejšie zmiznúť. Už som sa chystala zutekať, no vtom ma opäť chytila za ruku, tento krát pevnejšie. Prosila ma, nech neodchádzam. Posadila sa na posteľ a prosila ma, nech jej opätujem bozk. Počas toho mi niekoľkokrát pošepla, že ma ľúbi už od prvého momentu, ako ma uvidela, len nemala odvahu mi o tom povedať. Bol to skátka najkrajší moment v mojom živote, doslova ako z rozprávky. Od šťastia mi tiekli slzy. Ubehlo odvtedy nespočetné množstvo prekrásnych dní. Trávili sme spolu každú možnú voľnú chvíľu. Žiarila som šťastím. Ale stalo sa aj veľa zlých vecí. Môj vzťah sa však stále vyvíja veľmi sľubne, na čo som nesmierne vďačná. Moja nová láska mi pomáha zvládať všetky zlé veci.
Ospravedlňujem sa za tak dlhé rozpísanie. Tak sa majte.
S pozdravom happylesbian0
Fuuha, keby to dievca malo cca tolko rokov co ty a vidis ze prejavuje nejake sympatie voci tebe, tak dobre, kludne sa s nou daj do reci, aj si dohodnite rande, hocico.... ale to dievca ako pises ma 16-17 rokov, mozno ze nie je este dospela, musis pochopit ze je to dieta a navyse je vo veku, kedy sa hlada, spoznava seba a objavuje na sebe nove veci.... to ale neznamena ze je tiez na dievcata ako ty.... a tiez suhlasim s ostatnymi, co ti pisali, ze nie kazdy kto sa usmeje a pokukuje je automaticky zamilovany.... to je prilis naivne si to v 23 rokoch mysliet a urcite si to len namyslas... na tu kavu nemusi chodit kvoli tebe, ale napriklad to moze mat blizko pri dome, alebo ma tadial cestu vzdy tak sa zastavi, alebo jej ta kava proste u vas chuti, takze hned si nedomyslaj veci co tak ani nie su... najdi si seberovnu a nie mlade dievca, ktore sa iba hlada..... mohla by si jej tym pokazit zivot...
To, ze mas nejake veci z minulosti, neznamena, ze nemozes nadviazat vztah, alebo nemas pravo byt stastna. Pokojne do toho chod, ale maj na pamati, ze sa ti lubi mladunke dievca. Co znamena nestalost a neschopnost este chapat suvislosti. Ako to pisem, uvedomujem si, ze to chyba vela dospelym, ale samozrejme v puberte je to pochopitelne :) Nemusis jej okamzite vyklopit po tyzdni priatelstva, ze co sa ti stalo v minulosti. Nemusis jej to vyklopit ani po mesiaci. Ja byt tebou, pri rozhovoroch by som jej spomenula, ze su tu iste zle veci, ktore ta formovali ale nechces o nich este hovorit, az pride vhodny cas. A budes mat casu kopec si ju "preklepnut", neskakat do vztahu len preto, ze je fyzicky pekna ale aj preto, lebo ti po dusevnej stranke vyhovuje a ako clovek ti dava vela.
Pokial ti v tom tvoje veci z minulosti brania, tak sa jej neprihovaraj. Lebo ked si spominala, ze su to strasne veci, tak to urcite nebude dobre.
To je krásne, tá láska. Je jedno, medzi kým. Teším sa na výsledok.
Ďakujem vám všetkým veľmi pekne. Akurát zajtra mám v práci smenu a je dosť možné, že ju tam stretnem. Dám určite vedieť, ako to dopadlo.
Suhlasim s komentarmi nizsie. Mala by si sa jej aspon skusit prihovorit lebo potom to mozes olutovat. Cloveku sa neda zaspat len vtedy, ked lutuje to co neurobil a nie to co urobil a nevyslo mu to. Vela stastia a nezabudni napisat, ako to dopadlo! Drzim palce :)
Za obycajne prihovorenie nic nedas, len bacha aby si si nevykladala zle jej pohlady. Tak ja napriklad automaticky odchadzam z kaviarne/restiky, ak som slusna, usmievam sa, ovladam slova ako prosim a dakujem, no pokial obsluhujuci personal nieco take neovlada, odchadzam :) A vyslovene sa vraciam tam, kde je moj usmev a slusne spravanie opatovane. Kebyze si to niekto vyklada ako zaujem, hm...tak mam vela napadnikov a napadnicok :D Skus sa jej prihovorit normalne, ja tiez ked niekam idem 5 raz za mesiac, rozpravaju sa so mnou ako s "kamoskou". Takto mozes velmi lahko nadviazat kontakt a zacat trosku hlbsi rozhovor s nou :)
Homelka Ok, to by som mohla vyskúšať. By som jej mohla povedať, že to má ako nejaký benefit, za to, že je stála zákazníčka. Už len nabrať tú chýbajúcu odvahu. A ďakujem!
