dobry den,
mam 28 rokov, a trochu som sa dnes vecer zamyslel, a vystrasil, ze ostanem navzdy sam. Teraz sa tazko nejaka zhana, a cim mi budu roky pribudat, zacnu byt coraz vacsie predsudky typu, preco je tak dlho sam, musi mat chyby... Co si o tom myslite? pribudajucim vekom sa riadny vztah hlada lachsie alebo tachsie?
Je jedno dievca, ktore sa mi paci, ale myslim ze ja jej velmi nie, celkovo, vyzorovo sa jej asi pacim, mozno ma ma rada, aj sa citi obcas sama, ale myslim ze ona o mna nema vaznejsi zaujem, a mozno mi aj dava sancu. Je zatial len cez net, ale aj preto som sa s nou este nestretol, lebo ma v podstate nechce, hoci sancu dava. Rad by som o nu ´´zabojoval´´, no neviem ako. Tiez by som sa nechcel k nej spravat inak, nez kym som. Nechcel by som sa pretvarovat. Da sa o nu nejak este zabojovat? Alebo to mam nechat tak. Predsa len si niesom nou isty, lebo naozaj nechcem zenu, ktora nechce mna, Tak neviem, ci mam este o nu stat, alebo ju nechat ist. Mam sa ako o nu postarat, poskytnut jej domov... nuz ale niesom zabavac, nepijem, netancujem, nemam rad zurky, jedine blizky priatelia.. skor introvert. Ona je tiez skor introvert. Co si myslite?
Dakujem za kazdy nazor, radu.
