Ahojte, chcel by som sa s vami poradiť o moju trošku komplikovanú situáciu, stretol som jedno skvelé dievča s ktorou si rozumiem úplne úžasne, fakt mi sadla, je veľmi rozumná, vyspelá... Boli sme už aj vonka na živo a bolo nám spolu super, bola už aj pusa, každý den si píšeme, proste sme si velmi dobre sadli a chceli by sme spolu tráviť čas, stretávať sa a tak.. Lenže jej rodičia su proti tomu, vždy sa musela vyhovoriť že ide s kamoškou von aj ked sme boli spolu, lenže naposledy zistili že som to bol ja a dost sa pohadali a povedali jej že nie je dobry napad aby sme sa stretavali že sa mevenovat škole že všetci chlapci su takí že len chcu dievča využit atd... Lenže ja taky fakt nie som skutočne mi na nej zaleži mam ju rád, a chcem tu byt pre nu, poznáme sa cca pol roka, a stretol som ju mesiac po tom ako mi nahle zomrela mamka čo som niesol hrozne tažko a ona bola prva ktora ma dokazala uprimne rozosmiat, dodat pocit radosti a štastia proste mi pomohla a vlemi som si ju oblubil... a neviem ako jej rodičom mam dokazat že to s nou fakt myslim važne a že mi tiež zaleží na jej vzdelani a aby bola štastna ale že chcem byt s nou a neviem sa jej vzdat.. problém je hlavne v tom že ona ma 16 a pol a ja 23, aj viem že ten rozdiel znie desivo, lenže ja som jej vek zistil až neskor a nechcel som tomu verit, fakt mi tak pasuje, nazorovo, proste je užasná cela... nechcem aby ste sa obuvali a riešili ten vek, ale skor tu stiuaciu s rodičmi.. rozmyšlal som že by som zbehol za nimi abo im napisal list a všetko im vysvetlil a hlavne aby mi dali šancu a nehadzali ma do jedneho vreca už vopred kvoli predsudkom... mate niekto podobne skusenosti, popripade čo by ste mi poradili? dakujem
Je to trocha zložité s jej rodičmi
Hmm ako to myslis ze si jej vek zistil az neskor? Co ti povedala iny vek? Ved ked sa snad s niekym spoznavam s kym to myslim vazne, tak medzi prvymi vecami chcem vediet vek.... to ako si neriesil? Tak budes to mat tazke, pretoze dievca je maloleta a jej rodicia v tom maju velke slovo..... a ty ich musis jedine respektovat... ked si to nepraju tak to nesil... nevies akej su povahy, ci by si tym len neprilial olej do ohna... este by si bol viac nestastny... ved zatial sa stretavajte ako kamarati, skus jej to vysvetlit, ze to tak bude lepsie a aj tak sa poznate velmi kratko a naco by bolo teraz dobre to tvoje snazenie ked ju este skoro nepoznas, radsej sa spoznajte takymto sposobom a ona sa aj tak este zmeni, vies teraz ti moze pasovat, ale za taky rok, dva... radsej pockaj kym bude mat ona 18, ved vidis akych ma rodicov a zbytocne by vam hovorili do vztahu, este by ste sa potom kvoli tomu zacali hadat, ver tomu ze by ti to dost vadilo, niekam by si chcel s nou ist, na nejaky pobyt napr. Alebo dovolenku a nemohol by si s nou nikam lebo rodicia by ju nepustili a keby aj utiekla, nepocuvla ich, tak by si bol na vine ty.... takto to bude lepsie ver mi, ak ta naozaj nechce stratit a je rozumna ako pises tak to zoberie ako dobry napad a aspon budete mat cas sa spoznavat aj ako kamarati, lebo partner by ti mal nahradit aj kamarata v istych situaciach... ak ma chapes :) vela stastia
Vieš, čo ti poradím ja, ako osoba, ktorá si niečim takým prešla? ...
Nechaj to dievča na pokoj, nechaj ju, nech si užíva mladosť spôsobom jej vlastným a nemusí sa hrať na vyspelejšiu než vlastne je.
Veľmi podobné som zažila v rovnakom veku, v akom je teraz dievčinka, no musím s odstupom času povedať, že aj napriek tomu, že som nebola slepo zaľúbená a daný chalan nebol žiadna pochybná existencia, že to i tak nemalo význam. Aspoň nie taký, aký som očakávala. Zažili sme spolu pekné chvíle, jeden druhému sme /paradoxne/ vedeli pomôcť práve tým "pohľadom z iného uhla" a nielen tým, bolo toho ešte veľa, to áno...
Ale postupne si nejak začal uvedomovať, že by už chcel dom, rodinu, on stále riešil prácu, ja strednú, plánovanie vysokej... proste sme boli každý inde, s tým rozdielom, že ja som bola ochotná svoje plány prispôsobiť tým jeho /áno, tak ma zblbol/ a on tie svoje nie.
Tak sa so mnou po dvoch rokoch zo dňa na deň rozišiel.
A ja som si uvedomila, že som sa zbytočne hádala s rodičmi, zbytočne som im klamala a toľko riskovala v začiatkoch, keď všetky tie jeho odvážne slová o budúcnosti odzneli skôr, než by sa začali nejak realizovať... Vlastné boli to len slová a muža robia mužom činy, nie bezduché slová, no nie?
Týmto predslovom som len chcela napísať, že si proste dvakrát rozmysli, či ti to stojí za to, lebo časom si môžeš uvedomiť, že si spravil viac škody než úžitku, nie len sebe, ale predovšetkým jej.
A myslím, že 23-ročný muž sa tu nemusí vypytovať rady, ako proste prísť slušne k jej rodičom a vysvetliť im, že ich dcéru má rád...
Takéto začiatky bývajú ťažké, ale len vy ste schopní ich presvedčiť, nikto iný...
Aj keď mi toto celé príde nezmyselné, riešiť taký vzťah, ty si teraz pobláznený a berieš to inak, tak konaj, ako cítiš, ak sa ti oplatí taký vzťah...
Vekovy rozdiel nieje desivy, ale ten jej vek ano :D
Nuz podla mna toto vyriesi len cakanie. Neradil by som to nahlit, moze sa zmenit, moze sa zacat pri tebe nudit... mlade dievcata zvyknu byt pojasene... Ale poznam aj pripad, kde este desivejsi vek obstal.
Ona musí rešpektovať rodičov. Inak jej môžu dať padáka. Neviem či si je toho vedomá.
