Ahojte, chcel by som sa s vami poradiť o moju trošku komplikovanú situáciu, stretol som jedno skvelé dievča s ktorou si rozumiem úplne úžasne, fakt mi sadla, je veľmi rozumná, vyspelá... Boli sme už aj vonka na živo a bolo nám spolu super, bola už aj pusa, každý den si píšeme, proste sme si velmi dobre sadli a chceli by sme spolu tráviť čas, stretávať sa a tak.. Lenže jej rodičia su proti tomu, vždy sa musela vyhovoriť že ide s kamoškou von aj ked sme boli spolu, lenže naposledy zistili že som to bol ja a dost sa pohadali a povedali jej že nie je dobry napad aby sme sa stretavali že sa mevenovat škole že všetci chlapci su takí že len chcu dievča využit atd... Lenže ja taky fakt nie som skutočne mi na nej zaleži mam ju rád, a chcem tu byt pre nu, poznáme sa cca pol roka, a stretol som ju mesiac po tom ako mi nahle zomrela mamka čo som niesol hrozne tažko a ona bola prva ktora ma dokazala uprimne rozosmiat, dodat pocit radosti a štastia proste mi pomohla a vlemi som si ju oblubil... a neviem ako jej rodičom mam dokazat že to s nou fakt myslim važne a že mi tiež zaleží na jej vzdelani a aby bola štastna ale že chcem byt s nou a neviem sa jej vzdat.. problém je hlavne v tom že ona ma 16 a pol a ja 23, aj viem že ten rozdiel znie desivo, lenže ja som jej vek zistil až neskor a nechcel som tomu verit, fakt mi tak pasuje, nazorovo, proste je užasná cela... nechcem aby ste sa obuvali a riešili ten vek, ale skor tu stiuaciu s rodičmi.. rozmyšlal som že by som zbehol za nimi abo im napisal list a všetko im vysvetlil a hlavne aby mi dali šancu a nehadzali ma do jedneho vreca už vopred kvoli predsudkom... mate niekto podobne skusenosti, popripade čo by ste mi poradili? dakujem
Je to trocha zložité s jej rodičmi
Hmmm... prve co by som ti poradila urcite neist za jej rodicmi. Mohol by si to tym este viac pokazit. To ze im klame ze je s tebou je podla mojho nazoru normalne ved aj ja som v jej veku klamala rodicom ze idem s nejakym chlapcom von. Je to klasika. Hned by som ten vas vztah asi nezatracovala. V tvojom pripade, ak to s nou naozaj myslis vazne, by som sa zamerala na to co chcu jej rodicia. Chcu napr. aby chodila len 2 krat do tyzdna sa niekde von zabavit, tak len dvakrat. ked o 10 doma tak o 10, chcu aby sa poriadne pripravovala do skoly tak nech to robi a pod... ak ma chapes. Rodicia chcu pre svoje dieta vzdy len to najlepsie, a zvycajne do toho nezapada nejaky chlapec. Vsetko teraz zavisi od nej, ako to bude medzi vami, kedze je na teba dost mlada a narozdiel od teba nema taku volnost tak musis byt trpezlivy. Skuste sa teraz napr. pomenej stretavat aby si jej rodicia mysleli ze to jej "blaznovstvo" s tebou pominulo. Nech sa poriadne uci a poslucha a pod. to by malo zabrat aby ju nechali trochuu dychat (aspon u mna to zaberalo). Moze pre istotu hovorit ze ide s nejakou dobrou kamoskou von a pojde s tebou no vzdy platia tie pravidla rodicov samozrejme. Treba im ukazat ze vztah s tebou jej v nicom nebrani, moze sa stale dobre vzdelavat a nevedies ju na tzv. zle chodnicky. Len to netreba silit. Ale to vsetko uz vsetko zalezi na vas dvoch ako to budete riesit. Tot moj nazor k tvojmu problemu.
..ani sa necudujem, ved je este mlada..
podla mna ju treba nechat aj jej rodicov, lebo maju pravdu
je to este mlade dievca, ktore sa bude aj povahovo formovat. no sla by som do toho tak opatrne, kedze je mlada a je jasne, ze sa o nu rodicia boja
Som si 100% isty, ze cochvila prides na to, ze je to este decko. Nema potrebne skusenosti aby sa ti intelektualne a psychicky vyrovnala. Moze mat prsia vyrastene, sem tam trefnu myslienku, na ktorej zakladas celu jej zrelost...ale neoblafnes to. Za kratko zistis, ze je detinska, ze ti nie je seberovnym partnerom. Strach rodicov je opodstatneny, ona velmi dobre vie, preco im klame o tebe. Mozes byt neviem aky uzasny chalan, ona je prosto decko este...a zopakujem to znova decko. A oni dobre vedia, ze deti robia kraviny. Preto nechcu vedla nej vidiet 23 rocneho
niektorí tu ale moralizujete. ak by ste boli v jej situácii, tak už vás vidím, ako by ste sa toho chalana len tak vzdali
Vieš čo, ja mám opačný názor. Veď učiť do školy sa môže úplne v pohode, keď má zároveň aj chlapca. Z toho čo opisuješ vidno, že ju máš naozaj rád a myslíš to s ňou vážne a je určite lepšie keď má jeden zdravý, trvalý vzťah, než keby napr. striedala chlapcov.
Naozaj neviem, či sa vekom niektorí ľudia stanú tak zatrpknutí, že zabudnú aký boli oni sami za mlada, že s vysokou pravdepodobnosťou sami neboli takí ako to vyžadujú od svojich detí a bránia im tak v aspoň nejakom šťastí a radosti zo života.
Ja pokiaľ si pamätám, tak už koncom základnej školy sme s dievčatami riešili v prvom rade chlapcov a v poslednom rade matematické úlohy. V šestnástich rokoch som už bola bezhlavo a podľa môjho názoru vtedy aj naveky vekov zamilovaná. :-D
Sama som však mala rodičov, ktorí mi chlapcov zakazovali, keď som s nejakým aj chodila, tak tiež tajne. Veľmi som preto trpela a keď sa teraz na to spätne pozriem, tak správanie mojich rodičov bolo celkom zbytočné a nelogické a hlavne tým bránili, aby som s nimi mala dôverný a otvorený vzťah.
Neviem však čo ti poradiť, keď ma raz takých puritánskych rodičov. Možno by pomohlo, keby ste sa stretli a videli by, že si fajn chlapec a nemáš s ich dcérou nejaké nečestné úmysly, ani jej nechceš brániť, aby si v prvom rade dokončila školu. Možno im môžeš povedať, že jej chceš pomáhať s učivom :-D
Mne rodičia kvôli ich náboženstvu ešte aj chceli určovať s kým by som sa mala stýkať a s kým nie, takže keď som si vybrala napokon chlapca "zo sveta", bolo to veľmi ťažké a hrozne ma za to odsudzovali.
Trvalo roky, kým pochopili a prestali odsudzovať môj výber partnera a že je to ten najlepší človek na svete. Môžeš hádať kto sa staral o môjho otca, keď bol v ťažkom stave po porážke, všakže.
Netreba sa báť rozhodovať sám o svojom živote. Nikto nemá právo rozhodovať za nás, ani rodičia. Aj keď je to vždy za zásterkou toho, že chcú pre nás predsa len to najlepšie, nemusí to vždy byť na dobrotu.
Ja osobne nevidím nič zlé na tom, aby 16- ročné dievča malo chlapca. Veď láska je krásna vec. Mladosť má byť radosť. Nie je to o tom, aby dievča išlo len do školy, po škole sa učilo, pomáhalo plniť prípadné požiadavky rodičov, alebo zízalo do steny a v nedelu išlo do kostola. Nedivím sa, že toľko mladých trpí depresiami, keď neustále sa im dáva najavo, že nie sú dosť dobrí, aby spĺňali všetky normy rodičov, náboženstiev, spoločnosti.
Treba akceptovať jej rodičov, je ešte mladá
Radia ti tu dobre. Ona má len 16 rokov, chodí na strednú a pravdepodobne bude chcieť ísť aj na vysokú. Rodinu si tak skoro nezaložíte.
Ty na ňu možno budeš tlačiť, stále to spomínať, ona bude zúfalá, napíše sem, že je zúfalá, poradíme jej, nech sa na teba vykašle a nech sa venuje škole alebo spraví najväčšiu chybu života a bude súhlasiť, že si založíte rodinu a na školu sa vykašle. A keď sa nebodaj rozídete/rozvediete, bude sa tĺcť do hlavy, preto, že sa vykašľala na školu.
A čo sa týka jej rodičov, majú právo robiť to, čo robia. Je neplnoletá a sú jej zákonní zástupcovia.
Takže zostante kamaráti alebo sa nestretávajte.
