ziadne sebavedomie

Ani ja nemám žiadnych priateľov už a taktiež ma môj život vôbec nebaví a čo ako mám teraz robiť ? Mám sa ísť vyhodiť von oknom ? Alebo mám skočiť z mosta ?

Nikdy som si nič neužil ako ostatní, že chodili po dovolenkách, chatách, zájazdoch, víkendoch alebo zažili prvý ozajstný vzťah no jednoducho nič a ešte nás opustil aj otec. Som možno na tom ešte hrošie ako ty.

Jednoducho to beriem tak, ako to je. Mám nudný život dôchodcu a to mám 24 rokov a nič sa nezmenilo ani keď som pracoval a zarábal. Jednoducho niekto je predurčený žiť sám do konca života bez nejakých zážitkov, ktoré by mu urobili radosť, ktoré by mu robili život krajším.

Niekto sa narodí, že je všade obľúbený a nevie skôr s kým a kde má ísť a niekto je sám a nikto oňho ani nezakopne a je každému jedno či ten človek žije alebo umrie. Ja som to už zobral ako fakt a zmieril som sa s tým.

Chápem ťa a je mi to ľúto, ale dá sa to zmeniť, najmä keď už si na vysokej. Tam už sú väčšinou samí inteligentní, dospelí ľudia (aj keď určite záleží aj od toho, aká vysoká), často s podobnými záujmami, keďže študujete to isté alebo podobné a tiež samotná škola a všetky veci s ňou súvisiace spája ľudí. U mňa to tiež nie je ľahké, ale prekonávam sa a tak som spoznal už veľa super ľudí a z vysokej mám už najviac kamarátov, pritom som ešte len v druhom ročníku. Neboj sa niekoho osloviť, nie si o nič menej ako druhí, všetci sme len ľudia a neboj sa odmietnutia. Ak ten človek záujem sa baviť alebo skamarátiť s takou fajn babou, tak za to nestojí a nemusíš sa tým trápiť, nabudúce narazíš na niekoho lepšieho. Ani svoj názor sa neboj povedať, možno s ním niekto nebude súhlasiť, ale tak to je vždy, nemôže mať predsa každý na všetko rovnaký názor a je to úplne v poriadku. Lieky určite neber, je to len chémia a zvládneš to aj bez nich. :)

Ziadnych priatelov nemam a mna takyto zivot vobec nebavi, len cely cas placem, citim sa sama. Neviem co mam robit aby som nejakych nasla. Akoby som bola skareda alebo mala nejaku chorobu ze sa ku mne nechce nikto ani ozvat a nechcu so mnou nic mat

No vidíš to. Ja som extrovert, ktorý nemá žiadny problém nadviazať kontakt s hocikým, keď som na nejakom kurze a myslíš si, že ja mám kamarátov ? :)

Celé dni celý život sedím len doma za počítačom a vymýšľam si robotu len preto, aby som sa nenudil. Môj celý život je len počítač, herná konzola a hranie sa hier či pozeranie YouTube videí. Keď som bol na strednej chodieval som do mesta zabaviť aj to len Piatok s "kamarátmi", kde som asi po 10 rokoch zistil, že to vôbec kamaráti nikdy neboli.

Ani so mnou sa nikto nikdy nechcel nejako extra kamarátiť. V škole som bol len spolužiak a to bolo všetko. Dokonca aj pár dievčat ešte čo som poznal zo ZŠ ma nemalo rado a to som im nedal na to vôbec žiadny dôvod. keďže som sa s nimi nikdy ani len nerozprával. Moja spolužiačka zo ZŠ si vždy zo mňa robila srandu a nemala ma taktiež rada. V jej očiach som bol "kokotko" a tak to bolo aj na strednej.

To je jedno či si tichá, utiahnutá alebo si výrečná a spoločenská a chodievaš každý Piatok či cez víkendy niekde sa zabaviť. To ti priateľov do života neprinesie. Ak máš skutočných kamarátov je im jedno či si taká alebo onaká.