Neviem, asi sa potrebujem len vypísať, možno hľadám pomoc, lebo ju nemám kde nájsť, ale už mi asi na ničom ani nezáleží...
Nemám pocit, že som sa mal niekedy dobre, ale to asi nikto, že? V krátkosti: stala sa mi(nám) taká situácia pred 2 rokmi, dostal som neprávom úplne na p*.., hlava ako rezeň, doškriabaný po celom xichte od ani neviem čoho, pobyt v nemocnici, zlomena sánka, 2 mesiace života stratené len v utrpení vo vlastnej hlave s hnevom...
Mal som dovtedy svoje koníčky, sny... od všetkého som upustil, schudol 10kg, už do toho momentu som trpel nervami a po tom čo sa stalo mi to všetko ešte viac prepuklo...Neviem sa cez to preniesť, mám s tým dennodenné problémy ako v osobnom tak aj pracovnom živote, zhruba 3 mesiace po tom som začal vyhulovať vo veľkom, aby som sa upokojil...
Moj problém spočíva v tom, že niekde tam v tom bare nezabili mňa ,ale moju mužnosť. Prial by som si, aby to bola tá prvá možnosť, mám problémy so všetkým, všetko mi to pripomína, dostávam záchvaty nervov aj k osobám a veciam, ktoré mám rád...
Nemohol som ísť do baru, keď ma čajka vzala na drink, lebo mi to pripomína moju situáciu, vyplo ma, povedala mi, že som mal obrovské zreničky, nemôžem sa baviť o bitkách, lebo dostanem úplny rage, mám problémy vo vzťahu, že som sa už 3x rozišiel so svojou babou, lebo sa necítim ako chlap, stále sa podceňujem, chytám nervy až sa spotím aj na ňu, paralizuje to moje myslenie, tápem a necítim radosť...
Nakoniec sa aj tak zabijem, ešte tento rok s takými myšlienkami a už o mne nebude nikto ani len počuť...ono sa patrí napísať aj list na rozlúčku, že? Nie je to všetko, čo som chcel napísať, ale už ma aj prešla nálada...
Vraj žijem v minulosti
iá iá iá iá
- mal by si všetko zahodiť za hlavu a žiť tým čo je teraz -
Áno, presne, som dilino kár. Asi pôjdem bývať do Berlína, tam vidím svoju budúcnosť ha, ha.
Tupé dedynské debilitá made in žobrari.
Podvedomie nemožno len tak ľahko ovládať, musíš doň pustiť veľa pozitívnych podnetov z vedomia. Alebo si daj pivo a bude to rýchlejšie.
"prezyyyvka" - je to cele divne, co si napisal
Si sa potreboval iba vykecat? Lebo to co pises vobec nedava zmysel... skus dat nejaku ideu toho co si napisal, lebo fakt tomu nerozumiem, o co tu ide? Co ta trapi momentalne?
Počul som už vselico ale tomuto tvojmu myslienkovemu pochodu absolutne nechápem.
Mal si svoje sny a konicky a po jednej bitke za to ze ta niekto v bare zbil, teraz uplne rezignujes na zivot ? Akoze preco ?
Azda nie je clovek ktore by niekto pocas zivota aspon raz nestlkli, ale naozaj si neviem predstavit že by kvoli tomu niekto teraz zahadzoval svoje sny a konicky.
A vôbec nechapem akym sposobom ty jedna bitka znicila vsetky tvoje sny a konicky ?
Chápem, že máš obavy ist znova do baru, avšak aj fobie sa daju liecit a vyliecit a navyše ak by si aj po cely zivot kvoli tvojej fobii nechodil, do baru tak urcite to nie je nic take strasne.
Navyse je aj kopa verejnych barov, a urcite ta nikto v nejakych verejnych baroch nezbije
Mojho stryka tiez zmlatili ked mal este len 18 rokov, oslepol na jedno oko. Mal predtym sen byt namornikom, poloslepeho ho ale nevzali. Neskor si otvoril firmu a hoci prve roky mal casto problemy, postupne sa celkom vypracoval. Zalozil rodinu so svojou studentskou laskou, dnes maju dve uz dospele deti a ziju spokojne. Nie si prvy ani posledny chlap ktory bol zbity chuliganmi, bohuzial sa stavaju aj taketo veci. Ked sa cez to nevies preniest a mas depresie, odporucam navstevu psychologa.
Život je veru nespravodlivý , čo ti na to poviem.
Nedokážeš odpustiť a tak dusíš v sebe nenávisť a hnev , vypúšťaš to zo seba ako si napisal rageom.
Odpoveď ako sa cez to dostať už vieš , je to odpustenim ..
To že ťa niekto zmlátil hneď neznamená že nie si muž , odkial si to nabral ? Ludia sa biju a dostavaju deň čo deň .. Ani by ich nenapadlo že tym stratili nejaku mužnosť.
Nepíšeš že by ti to poškodilo zdravie na doživotie , človeče su tu ludia čo maju každy deň bolesti a chronicke choroby , je to nespravodlive ? Možno hej ale učia sa s tým žiť a o tom to je.
Nebuď tvrdohlavý a odpusť tomu človeku čo ťa zbil , máš ešte pred sebou kopu pekných dní tak si ich tým nenič.
Stratil si dva mesiace života ? Ja 13 rokov ... ale bez toho by som nebol tým kým som dnes.
Vrať sa ku svojim snom a pracuj na sebe , mužnosť máš len si nechceš pripustiť to čo sa stalo , padol si , teraz vstaň .. Tak budeš silnejší a takto to vždy funguje.
