Nebavi ma zit a neviem preco

Kazdy si zije taky zivot, aky si ho vytvoril. Nikomu nespadne z neba zivot plny elanu, priatelov, vyziev a splnenych snov.
Ked niekto najde zmysel zivota v lutovani a sebalutosti, tak ma aj taky zivot. Plny lutovania a sebalutosti.

Tak už sem nepš, keď vidíš, že to nikam nevedie.

Tiež tridsiatnička a tiež mi nejak zastavil život. Som introvert, nemám rada spoločnosť ľudí, strašne ma to dráždi a znervózňuje. Jedine čo ma bavi je variť, fotiť, maľovať. No nie vždy mám na to energiu aj keď mám kopec zaujímavých nápadov. Len sa k tomu dokopat. Som bez energie. Bez zmyslu života. Bez chuti k životu. No beriem to tak ako to je. Robím čo môžem aby som iným neotravovala život a takisto ja sa ľuďom vyhýbam, chcela by som vzťah, no neviem ako ho spoznať nájsť a či vôbec je niekto s tolkymi poruchami ako ja. A či má vôbec význam nejaký vzťah začať, keďže toto moje obdobie pretrváva už asi tri štyri roky. Zdravie ma brzdí v mnohých veciach, nemám už toľko možností ako keď som bola fyzicky zdravá. O psychiku ani tak nejde. No už som sa úplne izolovala od okolia, a samozrejme že fyzické zdravie mňa zapôsobilo aj na psychiku. Tak len nejak prežívam zo dňa na deň. Neviem čo bude ale trochu sa aj tej budúcnosti obávam.

viem co to je tiez mam pomaly 30 a moj zivot stagnuje. Nevidim vychodisko. Mam stavy uzkosti a hlavne po zobudeni je mi psychicky velmi zle. Nemam kamaratov, nikdy som nemala vztah a nemam ani silu si niekoho hladat hoci by som velmi chcela. Moj zivot je nudny, chodim do roboty, ktora ma nebavi, viem mala by som sa vzchopit ale nevladzem akosi udrzat krok s ostatnymi. Som uplne pozadu. Mam to tazke aj preto lebo som velmi utiahnuty clovek teda introvert. Depky mam uz par mesiacov a su dni kedy je to neznesitelne. Len premyslam a dusim v sebe bolest. Snazim sa zit lepsie no cim viac chcem tym viac mam pocit ze je to este komplikovanejsie. Akoby ma nieco drzalo v rukach a nechcelo pustit. Kto je na tom podobne?

Nic! Je to cele zle. Treba tu hodit nejaku poriadnu bombu nech je vzruso. Spolocnost je ako slovenske cesty. Sto krat pozliepana preplatana... proste je na case ju celu zbrusit a postavit novu.

Zmeníš to tak že si povieš jednoducho dosť .. dosť smútku , dosť únavy a začneš myslieť na život viac pozitívnejšie aj cez tu šedú clonu.

Povedz si ráno , dnes bude dobrý deň a ver tomu , nenechaj si ho pokaziť ničím , večer keď bude zaspávať sa len usmeješ nad tým aký bol naozaj dobrý ten deň .. aspoň u mňa to tak fungovalo.

Píšu ti dobre .. musíš to spraviť jedine sama. Nikto nám nič nedá zadarmo , sama musíš zdvihnúť ruky a začať budovať to čo chceš.
Ja viem , keď je človek unavený zdá sa mu to nemožné no tu silu na to máš v sebe , len musíš zatnúť svaly a prebudiť ju , zapáliť ju ako oheň.

Nemáš na niečo talent ? všetci ho máme , aj keď je to niekedy zvláštny talent ale predsa len máme ho .. vyskúšaj ho nájsť. Skús si spraviť www.16personalities.com
Sedí to na človeka naozaj perfektne a trocha viac sa spoznáš.

Viem , tiež som unavený no tiež som úplne sám , tiež musím hýbať svojimi rukami aj keď to bolí. Ale inakšie by som len ležal a nespravil nič.

Nepíšeš o zdravotných problémoch tak si vyskúšaj vyjsť cez ten voľný deň niekde do prírody , do lesa , trocha prečistiť myšlienky.

Držím ti palce a prajem hodne šťastia , sily a energie.

Ahoj.. mam 32 ... cwly zivot je tazky... booo niekolko vztahov a teraz som uz dlhsie sam... aktivne nehladam zenu lebo uz nemam zaujem sa znova sklamat a co prinesie buducnost sa uvidi...no ale k teme hlavnej... kamarati sa vacsinou v tej 30tke preriedia ... dat prec tych co a zneuzivaju ci ai im dobra len ked im nieco treba.. tuez mam len par kamaratov a staci ...ale najlepsie je ze ty sama sa musis naucit si uzivat kazdy den ako ty chces.... to ze sa ti nic nechce a nic ta nwbavi su len vyhovorky... kludne si sadni a spis si co tq bavi a co sa ti paci .. a skus sa tomu venovat ... u mna si vsetci naokolo myslia,ze mam neuveritelne prazdny zivot ...ale bavi ma vsetko okopo prirody,zvierat,rastlin a kedze som aj zrucny aj kreslim ci vyrabam rozne vyrobky... venujem sa zahrade ktora neskutocne upokouje dusu... mam psika s ktorym nachodim desiatky kilomerov kade tade po lesoch ...venujem sa kresleniu,,vyrobe kosikov,vyrobkov z dreva proste hocico co mi zamestna mysel a ruky... tak isto si najdi atniecoozaj aj dronostenuj sa mu sa v tom a napreduj a ked ta to chyti a uvidis nejaky vyslwdok svojej prace budes mat hned usmev :) zivot je krasny aj ked praca sinten stres nieje vzdy to najkrajsie ...ale nauc sabtesit z malickosti.... tak ako kysnem v praci tak si za tie peniaze urobim radost a stale si nieco kupim... ak by si mala cestu do kosic tak taky tyzden na zahrade by som ti predpisal ako liek :)

Možno by si mala zmenit prácu, totiž pracovat až 6 dni v tyzdni a mat len den volna je naozaj dost. Necudo ked si unavena z prace a prides domov unavena ze sa ty potom nechce nic robit. Ak budes v praci stravit menej casu, budes mat viac energie a hlavne casu pre seba a pre vykonavania svojich konickov a vecí ktore mas rada.

Možno by tiež nebolo zle si dat na par dni nejaky relax v kupeloch, na masazi a tak.

TutanchámonxD - presne tak, ked clovek zmeni postoj k zivotu a myslenie, tak sa clovek citi uplne inak....
A zakladatelka, ved si mlada, mam tolko rokov co ty, nemozem povedat ze by som sa nikdy na nic nestazovala, ale beriem zivot taky aky je, nie kazdy ma na vsetko stastie ze sa narodi do bohatej rodiny, najde si dlhy krasny fungujuci vztah, alebo je vyzorovo krasny, kazdy nema take stastie, ale ani my ho nemame, len vieme zivot brat inak, uzivat si ho... co budes robit ked budes stara? Potom budes plakat ze si najlepsie roky zivota premrhala a stale sa len stazovala a nic neurobila pre to, aby si sa mala lepsie? Potom uz ale bude neskoro, tak sa vzchop povedz si, ze bude lepsie, urobim nieco pre to a zmen myslenie, lebo neustalym stazovanim nic nezmenis, akurat to bude este horsie lebo ten negativny vztah k zivotu si vytvaras sama...

Ty máš 30 rokov a stále píšeš len o tom istom ako ťa nebaví žiť a nevieš si pomôcť ? Vážne chceš premrhať život každý deň dookola tým istým ? Čo budeš mať zo života, keď budeš mať 60-70 rokov a budeš na tom stále rovnako ? Sa spamätaj konečne. Čo chceš od života ? Že sa ti to zariadi samo, aby si mala lepší život ?

Ja som bol na tom podobne ako ty ešte možno tak pred 5 mesiacmi ale dnes som iný človek. Neustále som myslel nato ako som sám vkuse doma zatvorený v mojej izbe a nemám si s kým zavolať, napísať či porozprávať. Vkuse som myslel nato, že som nikdy nemal vzťah ako sa na dospelého 23 ročného človeka patrí, že som úplne bez skúseností a že som nikdy nebol na žiadnej dovolenke či mimo hranice Slovenska a nikdy som si v mladom veku počas strednej nič neužil.

Ešte viac ma štvalo, keď som si písal s nejakou babou a neverili mi, že som nikdy nemal vzťah, keď že mi neustále písali, že som fešák a že ako to je možné. Vypisoval som aj 30 babám denne na Pokeci a to len z jedného dôvodu. Aby som nemal pocit samoty. Raz som si však povedal, že to takto nejde a ver či nie z tej samoty mi už možno tak preskočilo, že jednoducho dnes už necítim tieto nedostatky. Už nechcem ani vzťah ani dovolenky, nových kamarátov, kamarátky nič.

Jednoducho na všetko seriem aj tak som si v školských rokoch nič neužil a zatiaľ v podstatne za celý život nič. Ale som sa zameral na robotu. Robím si SBS kurz a mal by som po jeho úspešnom ukončení nastúpiť do roboty a to mi bude bohato stačiť. Budem si na seba zarábať a budem si kupovať zase čo sa mi zapáči. Nič viac už od života nechcem. Chcem byť sám a takto som konečne šťastný a nie negatívny kokot ako predtým čo vkuse myslel len nato, že prečo práve ja nemám nič. Teraz som zistil,že mám v podstate všetko :)

Skús život brať taký ako je, pretože nikde v živote nie je písané, že musíš byť obľúbená, krásna, bohatá, inteligentná, úspešná. Maj sa rada takú aká si a maj rada svoj život tiež taký, aký je. Ja som začal mať rád svoj život a vieš ako mi je dobre samému ? Nemusím riešiť zbytočnosti a robiť si môžem čo chcem. Vzopri sa ženská a povedz si, že od dnešného dňa budeš silnejšia.