Vsetky hadky vyvolava matka, nadava otcovi aby skapal a vsetky nadavky kazdeho typu. Krici na cely dom a vonku na ulicu je to pocut. Nenavidim ju. Ona doslova krici z celeho hrdla akoby ju bili. Pritom otca mam velmi rada, aj plakal koho si vzal ale je s nou lebo zaraba malo a nemá kam ist + sa nadrel na tomto dome aby ho prerobil. Kiezby tu nebola a boli by sme skvela rodina. Medzi surodencami ss nehadame lenze oni su na intraku. Ja som tretiacka na gympli, peniaze setrim na intrak ked pojdem na vs + na notebook ktory tam budem potrebovat. Od destva mi mam len nadava pretoze sa neobliekam podla jej predstav (sukne saty,..). Vzdy ma len podcenovala a ja si vobec neverim. Trasiem sa cely den ked idem do skoly aj zo skoly lebo neviem co ma caka doma. Som z malej dediny, psycholog je daleko. Strašne to bolí ked pocujem tie jej slová. Vzdy som si hovorila že vydrzim kym skonci stredna a potom hura na intrak a sem chodit co najmenej ale nie. Uz to nevydrzim. Tak velmi sa chcem zabit lebo zo mna je len zbabelec ktory sa trasie a je to dost vidiet schudla som na 45kg co je u mna podvyziva. Nevydrzim rok, je to vela ale zase nechcem ublizit otcovi. Neviem co mam robit. Toto je peklo. Keby ason mam kamaratov lenze tu nikto normany neni iba decka zo zakladnej ktore nemusim. Je to tu ako v klietke
Neustale hadky rodicov, myslienky vziat si zivot
Kedy to začalo, čo to spustilo? Odkedy je mama takáto? Nestalo sa niečo vážne v rodine, práci,...? Nie je chorá?
máš mobil? Sú bezplatné linky pomoci, zavolaj vykecaj sa tam, nech ti poradia, nasmerujú ťa k odborníkovi. www.linkadeti.sk
je tam aj mail, môžeš im aj napísať ak mobil nemáš.
Tak na ňu krič aj ty, ale tak vrieskaj akoby ťa rezali. A keď začne znovu kričať, tak znovu krič akoby ťa rezali. Uvidíš, to na ňu bude platiť. Potom sa začni triasť, že ti z toho prišlo zle. Nech na teba kľudne zavolá aj sanitku.
No a skus sa aspon trosku zamysliet co tym vyriesis ked si zoberies zivot? Tebe ocividne fakt staci malo na to aby si mala samovrazdu a to je zle, mas velmi zle myslenie respektive chore myslenie a mala by si sa preto liecit u psychiatra, lebo nie je vobec normalne aby sa niekto kvoli hadke rodicov chcel zabijat a prestal jest.
Dobre ti radim , navstiv toho psychiatra cim skor.lebo to zajde do bulímie, rezania a ktovie do coho este.
A nechápem preco teda nejdes na ten internat ? Co viem tak internaty nie su drahe , znamy co je na vysokej skole je na internáte a plati tam len okolo 60 eur mesacne, takže je podla mna uplne jedno financne ci si na internate alebo doma, ba co viac na internate ta to podla mna vyjde este lacnejsie nez kebyze si doma tak nechapem preco hovoris ze ty to financne nejde ?
Tvoja matka sa musela niekedy nervovo zrútiť , nedávaj jej to za vinu , musela zažiť niečo, možno už v mladom veku v ktorom si momentálne ty čo ju jednoducho zničilo.
Schudla si kvôli stresu , nie si zbabelec , tiež ma ranili slová rodičov , každého by podobná vec ranila.
Tvoj otec by sa mal vzchopiť a postaviť , asi je citlivejší typ ale ak sa ňou nechá utláčať tak v tom bude pokračovať. Neviem či ste veriaca rodina ale odporučil by som vec zvanú exorcizmus a kňaza , možno pomôže , možno nie .. niekedy treba vyskúšať všetko. Niečo sa jej stalo a ona to nevie spracovať , vytvára to v nej nenávisť , hnev , stres a úzkosť , takto sa to v nej dusí a ona to zo seba vypúšťa v podobne nadávok , kriku a v jednoduchosti hnevu a nenávisti. To niečo by sa malo spracovať či už tým že by ste to s ňou skúsili vyriešiť v podobe rozhovoru aby sa vám vyrozprávala alebo zájsť za psychológom a možno aj psychiatrom i keď to by som moc neodporúčal ale niekde sa zmena spraviť musí , niekedy si človek musí vybrať namiesto väčšieho zla menšie zlo.
Hlavne sa na ňu za to nehnevaj , nie je to ona , nie je sama sebou. Určite svoj život nevzdávaj , si ešte mladá a máš pred sebou ešte pekné dni v tomto živote , ak to nevieš vydržať tak napríklad .. choď von do prírody. Neviem , toť jediné ma napadá. Zváž celú situáciu a podľa toho sa riaď pretože sa môžem kludne mýliť ale vyskúšajte jej pomôcť , vieš niekedy platí že nikdy nie je neskoro.
Držím palce a prajem hodne šťastie.
