Zdravím. Ani neviem, kde začať. Keby som mal zhrnúť svoju situáciu, tak by som asi povedal, že nemám chuť do života. Mám 30 rokov, stále študujem, mám diagnostikovanú stredne ťažkú depresiu a schizofréniu. Chcel by som sa normálne zaradiť do spoločnosti, mať prácu a rodinu. Počas vianočných sviatkov sme mali stretávku zo strednej a ja som si uvedomil, že som stále zamilovaný do bývalej spolužiačky. Kvôli nej som nechal aj svoju priateľku, s ktorou som randil ešte počas strednej a ktorá bola z rovnakej triedy (všetci traja sme boli spolužiaci). Obidve teraz žijú v Anglicku, jedna je šťastne vydatá s tromi deťmi a druhá (tá do ktorej som stále zamilovaný) má priateľa. S obidvomi som v kontakte cez Facebook. Na stretávke bola len tá, do ktorej som stále zamilovaný. Keď tu bola, tak som ju obletoval a úplne som ožil. Teda nieže by som sršal vtipom, ale cítil som sa s ňou veľmi dobre. Povedal som si, že dokončím školu a budem na sebe ďalej pracovať. To, že má priateľa, nevnímam ako nejaký problém, s ním sa môže rozísť. Ako problém vidím skôr to, že nemám nejaké zázemie, ktoré by som jej mohol ponúknuť. Ani vo vzťahoch sa veľmi nevyznám, od strednej som nemal priateľku. Po tom, čo odišla do Anglicka, som teraz prepadol beznádeji. Neviem, akú mám u nej šancu a nevidím zmysel na sebe nejako pracovať, ak nie kvôli nej. Dokonca som si kvôli nej aj poplakal, čo sa mi už roky nestalo, že by som plakal. Už na strednej som si hovoril, že krajšie (vzhľadom aj osobnosťou) dievča som v živote nestretol a keď som ju videl teraz, tak sa mi zdala byť ešte krajšia. Som blázon?
Chuť do života
Daaaaavno si mal byt "ozity" sam koli sebe. Mohol si dodnes zivot prezit, nelamentovat a nezaspat 12 rokov dozadu a odvtedy sa neposunut nikam, len sa hyckat v sebapozorovani v depresii. Neide o majetky, ale o to, ze jej asi nemas co ponuknut vnutorne. Zeny chcu vyspelych vyrovnanych milujucich muzov, ktori sa nelutuju a maju vprvomrade nenarcisisticky radi sami seba. Nevychadza mi z toho co pises ziadna zrelost, uvedomelost, vyspelost, sila ani prava laska. Len taka zalubenost od nudy a zlyhania vo vlastnom zivote, na ktorej sa neda stavat. Naozaj urob nieco zmso sebou, ale sam pre seba! Tam ta euforia koli peknej prijemnej zene je iba chvilkova zalezitost, az ti opadne, zas to budes "len ty", takze zacni od seba, aby si mal druhym co dat, lebo o tom je laska! Davat, nie obdivovat a snit krasny sen a zrazu mat tridsat a stale mat len ten sen..
Si len bláznivo zamilovaný, a podľa mna ak chces mat nejaky vztah tak by bolo asi lepsie kebyze si najdes nejaku inu a tympadom na tuto zabudnes. Takuto zalubenost som aj ja prezival ze som si myslel ze dotycna baba je pre mna ta jedina mozno, ale bola to len chvilkova zalezitost, ked spoznas nové tváre tak sa táto predstava u teba tiež zmení.
Myslím, že je čas na zmenu v Tvojom prípade. Prepáč, ale byť zaľúbený x rokov do jednej ženy, s ktorou vlastne nič nemáš? Načo Ti to je? To už neexistujú žiadne iné?
Sám si sa dostal do tejto situácie. Nechcem byť hnusný, ale je to až choré.
Máš 30 a stále študuješ. Načo Ti je toľko štúdia? Kam to chceš dotiahnuť? Možno by bolo dobré, ak by si začal pracovať a robiť to, čo Ťa napĺňa. Prídeš k iným myšlienkam, začneš žiť a popritom si nájdeš nových priateľov, s ktorými sa budeš cítiť dobre. Kašli na minulosť, to, čo bolo, bolo. Otvor novú kapitolu v živote a užívaj si život. Máš ho len jeden, tak nepremárni šancu čakaním na to, že budeš s jednou babou. Ona Ťa vníma ako dobrého kamaráta, to je všetko.
Aj keby nemala dotyčného priateľa, nebola by s Tebou, lebo Ty si u nej len kamarát a tak aj ostaneš. Začni zmenu a buď chlap!
Držím Ti palce.
Bludy nudiacich....
vzťah nie je o vonkajšej kráse ale o vnútornej. Mal by si si čo-to naštudovať o vzťahu a potom sa do toho púšťať. Nič v zlom ale potom sa nečuduj že sa rozvedieš týždeň po svadbe.
