Ahojte. Deje sa taká vec, že moja mama vychovala sama 3 deti. Moj otec robil v zahraniči a zarobil vela, no platil minimum a ešte si z pridavkov, kt. dostal tam platil vyživné. Za toto sa s nim sudime už dlho a stále nič. Proste slovenské súdnictvo. S mamou sú rozvedení. Mamu celý život podvádzal, robil jej zle, z detstva si pamätám len hádky. Ona mu všetko trpela, je veriaca a nechcela sa rozvádzať. Nakoniec však ustúpila. O nás sa nestaral nikdy, ledva hodil to,čo mal, aj to ho museli hnať súdy, to bola celá jeho výchova, celé jeho "otcovstvo." Mama to mala a má ťažké. Starala sa aj o chorú mamu a veľkú záhradu. Žijeme v RD, každu chvilu sa niečo kazí, musí byť aj opravár. Snažím sa jej pomáhať, no aj tak je toho veľa.
Len ma hnevá 1 vec. Mňa a staršieho brata (on 24, ja 22) vychovavala prisne. Zvykla nas biť nielen rukou, ale aj inými predmetmi. Vtedy sa nám to nepáčilo, dnes sme jej za to vdační. Ale sestra má10, narodila sa jej už vo vyššom veku a u nej zvolila výchovu takú, že ju nebije NIJAK NIKDY, dokonca na ňu ani nezvyšuje hlas, nič, stále len pekne pekne. Teraz napr. sestra povedala, že nechce strojček na zuby, pritom ich má uplne krivé a ona sa s ňou dohaduje ako so seberovnou, že či to chce/nechce. Ona len trucuje, po mame vrieska, uteka z domu, neposlucha, odvráva, zlá je, úlohy nevie, že si má robiť sama, ale musí ju do toho tlačiť a ona vkuse sa jej len s prepačenim pchá do zadku. Hovoríme jej to opakovane ja i brat,ale akoby sme hovorili iným jazykom a stále je taká k nej. My na ňu nahučíme, aj ju zbijeme, ale ona nič a potom vystrája, najhoršie sa správa k mame. Mama potom stále len plače, a stále nechápe, že sa takto správa kvoli nej. Je pravda, že je taka aj kvoli otcovi, kt. ju zas hucká proti mame, ale aj pri nás sa hadali a každý hovorili iné a toto sme nerobili. Ja už neviem. Mám mamu rada najradšej na svete. Nie je lepšej a pre mňa krajšej a váženejšej osoby na tomto svete. Starala sa vždy o nás pekne a na maximum. Ale od všetkých si nechala skákať na hlavu. Stále plače a že ona už odíde, ked ju tu nechceme. Pritom dom patrí len jej a nechá tu pravidelne so sebou zametať či už od brata, otca i malej sestry. Som z toho nešťastná lebo ju mám rada. Ale neviem jej pomôcť. Na vieru som zanevrela, aj na manželstvo a zrejme aj na deti. Z viacerých dôvodov. Poradte prosím, čo jej povedať, aby to pochopila :(
