Dcéra chodí na strednú,triedna učiteľka mi neustále dáva najavo ako je moja dcéra nesamostatná keď majú zadanú nejakú úlohu a že nieje schopná ju samostatne vykonať. Ide viac o praktické zručnosti. Čo sa týka teórie tak to jej ide, nemá problém sa naučiť a zapamätať. Aj preto na strednú išla bez prijímačiek. Lenže čo sa týka praxe je to vraj biedne ako povedala triedna. Je nesamostatná a stále ju prichytí pritom ako sa radí s ostatnými spolužiačkami. Nebudem konkretizovať o akú školu a odbor ide ale proste, majú pomerne dosť úloh ktoré majú v rámci predmetov vykonávať samostatne a sú podľa toho hodnotení a ona to podľa triednej a ostatných vyučujúcich učiteľov nedokáže ako si vraj všimli. Stále buď úlohu nevykoná do konca a vykašle sa nato alebo ju pristihnú pritom ako sa radi o inými. Že vraj nieje schopná samostatnej práce a bude mať problém a budúcom povolaní ak si nájde zamestnanie. Triedna mi to stále primomína žeba som mala s ňou zájsť za psychologičkou lebo to vraj na pomaly 18 ročnú slečnu nieje normálne a že ako si predstavuje ona život keď sa zamestná ak nieje schopná plniť sama dôkladne úlohy.
Že vraj ostatné v triede žiačky ten problém nemajú nehliadiac na chlapcov kedže oni sú iné pohlavie a majú teda iný prístup v takom veku k povinnostiam. Že vraj ostatné spolužiačky dokážu samostatne splniť zadanú úlohu aj keď nieje vylúčené že občas potrebujú pomoc čo je normálne ale moja dcéra je extrém pretože tá sa buď úlohu vykoná spolovice a zanendbá dôležité veci alebo potrebuje pomoc spolužiačok. A že vraj si všimla že kým ostatné sa na zadanie sústredia ona má plné ústa viet a je roztržitá. Že nevydrží chvíľu samostatne pracovať a spozorovala na nej že keď má pracovať sama tak je celá citujem "vykoľajená" z toho že je v tom sama.
Čo mám robiť? Ako je podľa vás najlepšie riešenie tohto problému keď má dcéra už skoro 18 rokov? To ju mám dotiahnúť k psychologovi nech ju teraz v dospelosti učí samostatnosti?
Ako vravím ona nemá problém s teoriou ale s praxou. Teoreticky vie o danej veci veľa rozprávať a rada ale keď ide o prax tak je mimo trocha... Vážne bude mať podľa vás problém sa zamestnať a samostatne pracovať?
Dcéra na strednej nieje schopná samostatne si plniť úlohy ako bude teda pracovať?
A nechodí teda Vaša dcéra na školu, ktorá jej proste nesedí? Nechápem uplne čo znamená, že nevie plniť samostatne praktické úlohy. Hovoríte, že teória jej ide, ľudovo povedané, ak dobre chápem, že sa vie z učiva napr. vykecať, ale možno jej horšie idú nejaké samostatné projekty? Alebo skôr je prax myslená nejaká realna prax, že sa učí nejakému povolaniu (čašníčka, kaderníčka, atd to sú len príklady)? Škoda, že ste aspoň približne nepovedali odbor,
Lebo napríklad ja som chodila na strednú školu na gymnázium, kde nie je prax...nebola by taká škola pre ňu viac vyhovujúca?
Ospravedlňujem sa, ak som to zle poňala, len si neviem predstaviť, či len nie je samostatná v praktických zručnostiach, alebo celkovo je nesamostatná a nevie v tej škole urobiť nič sama a čaká stále na radu od iných. Podľa tej triednej učiteľky nevie tú teoriu vôbec uviesť do praxe?
Keby sa jednalo o to prvé, tak nie je ani prvá ani posledná. Ja som na praktický život ako taký, totálne poleno, preto som vyštudovala gympel, vysokú školu a pracujem viac hlavou ako rukami...možno by sa aj Vaša dcéra skôr našla v takejto oblasti.
Zrejme je to žena, ktorá nie je stavaná na prácu, pracovné povinnosti ei budovanie kariéry. Zrejme je to rodinný typ - žena v domácnosti. Mala by teda pomaly začať pracovať na vlastnom dieťati. Muž by sa o dieťa aj dcéru finančne postaral, dcéra by sa starala o dieťa a domácnosť. Nie každá žena je budúca majiteľka firmy...
Ten problém sa začal vyhrocovať až teraz kedže prvé dve ročníky mali prevažne len teoriu a posledné dve je viac o praxi. Ja som ten problém u nej nepozorovala kedže sa učila na zakládnej veľmi dobre ale tam to nebolo až tak o nejakých praktických úlohach. Doma je pravda že sa jej nechce veľmi robiť, upratovať a tak všeobecne pomáhať ale ja to vidím viac ako to že je v puberte a myslím že každé dieťa v tom veku je lenivé do povinnosti. Druhá dcéra ten problém nemá ani syn, a to sú mladší od nej....
Lenže na nátlak triednej a zároveň od neustálych pripomienok ostatných vyučujúcich učiteľov ten problém asi je. A psycholog? Neviem či to riešiť so spychologom kedže je už čoskoro dospelá. Veď uvidíme čo bude po škole kedže nechce ísť na vysokú a chce ísť hneď pracovať...
Ak bude mať ozaj ten problém aj v práci samostatne nejakú prácu vykonávať a bude odkázaná na pomoc kolegov tak neviem ale však to už bude dospelá tak nech si to rieši sama nie?
Možno bude mať šťastie a nájde si prácu kde sa bude môcť ulievať z povinnosti :D
Uvidíme ale najskôr si myslím že triedna si naňu zasadla....
Dnes sme presne toto preberali v praci, pretoze pracujem s detmi...ak nema tvoja dcera nejake problemy psychickeho razu, zrejme ide o to, co videla doma ako priklad. Bola si vzdy pri nej dosledna? Dokoncila si vzdy vsetko zacate? Nemala v tebe zly priklad prave v tejto oblasti? Neutocim, netvrdim to ako fakt, len sa pytam. Deti kopiruju svojich rodicov. Mam to denno denne pred ocami. Ak su rodicia nedosledni, mnohe odpustia, sami maju problem dokoncit zacatu pracu, zvycajne to deti odkopiruju. Potom sa rodicia stazuju, co to s ich detmi je...K psychologovi zajdite urcite. Nie preto, aby ju ucil samostatnosti, od toho si ty ako matka. Treba k nemu zajst preto, aby sa vylucili ine, psychologicke problemy - nesustredenost, nejaky druh poruchy, atd
