rešpekt

Najlepsie bude ak ich budes ignorovat ak ta budu ohovarat, a naco to riesit, musis mysliet na to aby si mala z coho zit. Jasne, ze ta budu skusat mozno hodia ti temu aj na nadriadeneho a ver ze oni sa dozvedia vsetko. Tak pri takychto temach radsej mlc.

a naco?

Ja som raz počul, ako sa rozprávajú tri staršie babky a tak hovorili: tak na čo si jej hovorila, toto, čo som ja tebe hovorila, tak keď ty jej budeš hovoriť, toto, čo ja tebe hovorím, tak ja ti nič nebudem hovoriť. Prišla k nim tretia a hovorí: čo hovoríte ženy? A oni na to: tak ona toto hovorila, čo som ja tebe hovorila, tak keď ona bude hovoriť, toto, čo ja tebe hovorím, tak ja ti nič nebudem hovoriť. A ona na to: dobre hovoríte ženy:-D

To musis vediet sama kolko im budes chciet prezradit a naopak co uz nie....to ti tu nevie nikto prezradit ze co presne im mas povedat a co nie, ne dost mozne ze sa s tebou ani rozpravat nebudu, v praci ide aj tak v prvom rade o pracu a nie o vykecavanie a zistovanie o kazdom vsetko.... ale tak tie zakladne veci ako meno, vek,z kadial si atd, by si prezradit mohla ak sa budu chciet pytat, no ako pisem, ty to musis vediet sama co sa patri a co uz nie, inak tak lahko zistis aky ludia su tam, aky kolektiv, podla toho ci budu zistovat alebo nie alebo budu chciet vediet az prilis, ale davaj si pozor na zeny a zensku zavist, aby ta nebrali ako konkurenciu pred muzmi kolegami, nikdy nevies ake vztahy tam maju medzi sebou, tak bud opatrna ...

Ja ti napíšem z vlastnej skúsenosti, keďže som už v 3. zamestnaní. Ak si celý deň v kancelárii s viacerými ľuďmi, či chceš alebo nie, časom sa o tebe dozvedia (takmer) úplne všetko - určité veci zo súkromných telefonátov, ak teda môžete v práci používať mobily, a ostatné z konverzácie, veď predsa nemôžeš byť celý deň ticho. Ak sa aj budeš snažiť prezradiť o sebe čo najmenej informácií, oni si veci domyslia a vysvetlia po svojom (to je moja skúsenosť) a budú to z tvojej strany považovať za nepriateľský postoj. A ešte si pamätaj - čo povieš jednej kolegyni, ako keby si povedala všetkým, lebo tak to v kolektíve funguje. Ale taký je osud zamestnanca - dostane sa v zamestnaní medzi ľudí, s ktorými ho možno nič okrem práce nespája, a musí s nimi preberať svoje súkromie, lebo inak v tom kolektíve neprežije. To je také nepísané pravidlo, akási daň za to, že máš vôbec nejakú prácu. Vo všetkých pracovných kolektívoch, v ktorých som doteraz bola, to fungovalo rovnako: preberalo sa úplne všetko: choroby, varenie, nakupovanie, deti, vnúčatá, dovolenky, jednoducho úplne všetko a keďže som sa do toho odmietla a odmietam zapojiť a preberať s nimi celý svoj život ako telenovelu, dali mi to pocítiť, a je to tak aj v súčasnej práci. To len aby si vedela čo ťa čaká.

Trošku nie presne som to povedala - nie že sa to nazýva pracovná náplň, ale je to obsah činnosti poniektorých pracovníkov...na poniektorých pracoviskách a úplne ideálne pre nich je, ak prácu, ktorú majú urobiť za nich urobí niekto iný.

Dobre mas na mysli nadriadenych, oni si zistia, ale vseobecne sa pyta ako ma v kolektive vystupovat.

Vopred si to o tebe zistia. A potom budú porovnávať to, čo zistili, s tým, čo im hovoríš ty. Niekedy sa toto nazýva aj pracovná náplň...

Pravda je ze tam ide v prvom rade o splnene ulohy. Ale ked chces dosiahnut aby o tebe
neklebetili tak to sa neda. Zistia si len podla toho co im budes odpovedat.

Ale keď je niekto notorický klamár, čiže stále klame, tak potom si stačí len znegovať jeho výroky a to by mala byť pravda, že? Ale ako je potom možné, že to ani tak nesedí? Že ako -keď sa pomýli-, tak občas aj pravdu povie, či ako?