Prajem pekný večer.
Píšem už zo zúfalstva, pretože už vážne neviem čo mám robiť.Som muž mám 21 rokov, a strašne veľa problémov a všetka snaha riešiť ich bola zbytočná. Strácam nádej a motiváciu bojovať s týmito problémami a vôbec o niečo sa snažiť.
V podstate od 16 rokov mám problémy. Je ich veľa sú to hlavne zdravotné problémy ale taktiež sociálne. Od 16 rokov začali prvé zdravotné problémy s močením to mi zmenilo kvalitu života chvílku som mal z toho depky ale nejak som cez to prešiel a zvykol som si že ten problém mám (mám ho stále) už ani neviem aké to je cítiť sa zdraví a myslím to vážne. Do 18 to bolo v podstate všetko ok až na ten jeden problém, proste než som začal čúrať musel som čakať niekolko sekund/minút niekedy to vôbec nešlo takže v škole na záchod som ani nechodil. V 18 som začal pociťovať únavy a každý deň bolesti hlavy, pridal sa vysoký tlak a bušenie srdca. Už celkom nekvalitný život na ktorý som si zvykol sa stal zase neznesitelnejším.. veľmi som sa zľakol psychika išla úplne dolu a mal som aj strach že môžem umrieť. Začal som ako tak cvičiť a trochu sa to zlepšilo do teraz tento problém udržujem cvičením na chrbticu, keď prestanem cvičiť bušenie srdca sa vačšinou vráti do pár týždnov. Pár mesiacov na to začali problémy s trávením, bolesti brucha,vetry,nadúvanie,žlta stolica, po niektorých jedlách ma začala bolieť aj hlava, unavený vkuse.. v podstate všetko toto som riešil cez doktorov zisitlo sa pár vecí no nič sa nevyriešilo všetky tieto problémy mám stále, bol som aj u psychologov nič zvláštne sa nezistilo, nemám to zo psychiky, aj napriek tomu obvodný lekár už nemieni spolupracovať somnou (už druhý) väčšina výsledkov dopadla dobre, stuhnutý chrbát,krčna chrbtica,praskanie v chrbtici, studene ruky a nohy, ano psychika šla dole no snažil som sa bojovať najprv s pomocou lekárov ale tí ma odpísali už dávno.. cvičil som poctivo každý den vyše roka na chrbticu a keď som prestal problem sa vrátil.. magnezium ma udržovalo ako tak psychicky, skúšal som vážne všetko.. zmena stravy,diety na travenie, cvičenie prechádzky na chrbticu a psychiku.. na to močenie rôzne doplnky z netu, klystíry kúry proti parazitom kvasinkovu dietu nič mi nepomohlo posledný polrok nedokážem sa nedokážem sústrediť ani poriadne premýšlať, išiel som na vysokú pretože som mal veľa problémov no tam to nezvládam je toho na mna moc.. okrem tohto čo sa týka socialnej oblasti.. som introvert samota mi do istej miery vyhovuje ale napriek tomu nemám fakt jedineho kamaráta .. priatelku som nemal.. som mladý a nemožem žiť život aký by som chcel.. posledný polrok je premna najtažší čo som zatial zažil... z výšky mám stressy, ta nesustredenosť a neschopnosť premýšlať iba umocnila moje depky (ano uznám v tomto momente je moja psychika na tom velmi zle ale všetko to pramení s fyzických problémov, ja som býval veselí chalan teraz som ako keby som nemal ani city.. všetko je malicherné.. nevidím už radosť v ničom.. každý deň len trpím.. každý môj problem mi ukazuje aký som strašne nedokonalý a neschopný oproti ostatným.. idem na záchod a čakám kým sa môžem vyčúrať ako nejaký starý dedko veľmi to pomáha psychike.. stuhnutú chrbticu mam že s ňou nemôžem poriadne ani hýbať.. vkuse mam studené ruky nohy a ak náhodou prehliadam tieto veci.. tak proste zase trávenie - začne ma bolieť hlava prípade nejaká hnačka pretože neviem dobre tráviť ani tuky. Alebo posledný polrok každý deň som unavený neschopný premýšlať, neviem to opísať ale je to asi nejak tak ako keby vám niekto udrie silno nejakým predmetom do hlavy a vy stez toho omamený .. moje periférne videnie je divné.. keď niečo čítam tak musim žmuriť oči.. hmlí sa mi pred očami. A teraz od nového roka mam už aj problém so spaním.. 1-2 hodiny ležím v posteli pokiaľ nezaspím a môžem spať aj 12 hodin a budem unavený a nevyspatý.. príklad včera som prišiel domou o 9 ráno lahol som si o 11 spať vstal som o 13 a o 15 som si šiel znova lahnut a spal som až takmer do osmej, o polnoci som šiel spať a keby si dnes nedám budik na 10 tak spím aj do 12 a stále som nevyspatý.. obetoval som veľa času riešením týchto vecí a nevyriešil som nič.. doktori mi spravili vyšetrenia s pred 2 rokov a doteraz sa na ne odvolavaju aj ked chcem niečo uplne iné.. nebudem na ních nadávať je mi to jedno.. aj tak tadal cesta nevedie.. obetoval som viac ako 700 eur ktore som si sám zarobil na moje problémy a aj tak som s tým nepohol.. moja psychika je po tomto všetkom úplne na dne.. kiež by som mal tie problémy že by som mohol riešiť kamarátov.. ano som sám neprospieva mi to moc ale proste mám vačšie problémy.. priatelku by som aj chcel ale proste, moje správanie sa tak zmenilo že sa sám nespoznávam.. podraždený.. niekedy agresívny a do toho mám tolko problémov nebudem zbytočne nejakej babe ničiť život.. ja sám sa hodnotím velmi nízko nemám v podstate ani sebavedomie.. som nepotrebný a neschopný.. veľa krát už som uvažoval nad samovraždou.. nechcem sa zabiť ja mám rád život ale proste nedá sa to.. to večne trápenie žiadna radosť.. ja by som bol aj rád za to ak by som bol zdravía mohol ist pekne do roboty.. s tým že neprídem domov unavený a nemusím hned spať nechcem od života veľa všetky peniaze čo som si zarobil mám v podstate stále odložene až na tie čo som minul aby som bol zdraví..
Nejde mi ani o to aby ste mi poradili so zdravím.. len ma zaujíma čo by ste robili vy?? Ja už fakt premýšlam nad tým to ukončiť.. nechcem to spraviť ale postupne mi začína byť všetko jedno a každým dnom ked trpím sa len pomaly utvrdzujem... no na prekonanie budu sebazáchovy to asi stále nestačí.. mama mi ako tak pomáha no ona to bere moc na lahku váhu a jéj rady sú nedostačujúce. Ostatný z väčšieho okruhu mi povedia že som hypochonder a tým to končí. Mame to hovorím zriedka a nikomu inemu už nehovorím o ničom proste si do držim v sebe, chýba mi v tomto niekto komu by som to mohol povedať a poradiť sa s niekym pripade vedieť že mam niekoho kto ma chápe alebo sa trochu polutovať.. preto to asi píšem tu..
Ak to niekto prečítal cele ďakujem, prajem vám aby ste boli zdraví a nič podobne nikdy nezažili.. a pýtam sa znovu čo by ste robili vy?? Ja už nemám ani silu vôbec niečo robiť som sklamaný zo života a nevidím v nom žiadnu radosť, ale aj napriek tomu nechcem sa zabiť ale nedokážem to znášať navždy, jedneho dna budem natoľko frustrovaný a sklamaný že to nezvládnem..Ďakujem a prepáčte že to bolo také dlhe..
