Mysleli ste niekedy na niečo tak intenzívne, že ste odrazu nevedeli, kde sa nachádzate ?
Mne sa to stalo mnohokrát. Vždy, keď som sedela v autobuse, bola som na ceste domov, zo školy, takže vkuse tá istá trať.
Začala som na niečo tak intenzívne myslieť, že som nevedela, kde som. Nevedela som, či som svoju dedinu už prešla alebo som pred ňou. Všetko to trvá pár sekúnd, ale vtedy ma chytí neskutočný strach. Ale nikdy sa nestalo, aby som vo svojej dedine nevystúpila, ale stalo sa, že som vystúpila o zastávku ďalej, hoci som si pred pár sekundami hovorila, že tu nevystupujem.
Znova som sa zamyslela vystúpila som zle.
V myšlienkach som ponorená, stále, ale toto sa mi niekedy nestávalo, i keď som často necestovala. Keď idem pešo, nestáva sa mi to.
