Ahojte. S priatelom zvažujeme spoločné byvanie u mojich starych rodičov ,nakolko s nimi bývam ja cely život a on nie je z BA. Platí si aj svoje ubytovanie,ale 80% casu z mesiaca trávi u mňa. Zatial vzdy ked tu bol,bolo to super,mega. Cez sviatky tu ale bol 10 dní vkuse. Obaja sme graficky dizajneri a potrebujeme svoj priestor na kreatívu. No a nastal tu problem. Nemali sme si kde robot veci. A aj ked sme sa uz do toho pustili, navzájom sme sa príjemne vyrušovali :) čiže sme nic nespravili. Boli sme skoro stále doma,ale tak okej boki sviatky a škaredé počasie.
Je mi ľúto tych jeho zbytočne vyhodenych peňazí za ubytovanie, do ktorého ani nechodi poriadne. No na druhú stranu sa bojim, ze ked sa sem nastahuje, nebudeme sa vediet sústrediť uz na prácu, budeme stale spolu v jedej izbe a ze si polezieme na nervy. Navrhovala som mu, aby si zohnal väčšiu izbu, že mu môžem prispievať a budem chodiť ja častejšie pre zmenu k nemu. K tomuto návrhu sa ale nejak nemal.
Mate s tým niekto skúsenosť?
Vlastne, jedine z čoho mám naozaj srach je, že si budeme liezť na nervy. Mali ste aj vy obavy ked ste sa s partnerom k sebe sťahovali? A tiez je ine bývať sami,ako u niekoho. Ďakujem za všetky rady,tipy,postrehy.
