Zdravím,
asi to bude trochu odveci čo napíšem, vzhľadom na to, že väčšina ľudí čo sem píše má opačný problém, ale chcela by som počuť vaše názory. V podstate ide o to, že som rada nešťastná. Nebudem tu vylievať všetky krivdy a bolesti, ktoré sa mi stali, no tiež sa nechcem tváriť, že sa nestalo nič. Stalo sa toho až príliš veľa, niečo veľmi dávno, niečo nedávno. Ani sa nepamätám, kedy som naposledy bola šťastná. Mám 24 rokov a celý život ma to ťahá k smútku, depresii, k všetkému tomu "negatívnemu". Celý čas som si myslela, že toto obdobie ma opustí po puberte, ale nič také sa sa nestalo. Každý rok som na tom istom mieste, každý rok sa pozerám spätne na seba a vidím to isté. Akoby som stále mala 16. Veľa krát som naschvál sabotovala samú seba, aby som si mohla všetko vyčítať. Ja viem, že vám to príde možno hlúpe, ja skutočne chcem prestať takto žiť, ale mám pocit, že inak to neviem. Smútok je pre mňa niečo reálne, nie povrchné a je to jediná vec kde sa cítim doma. Neviem ako z tohto von l, nechcem takto žiť..
Je to normalne?
Si šťastná preto, lebo si smutná ??? Nie, ty si chorá...
Preverko presne tak to cítim, že šťastie je iba nestály povrchný pocit kdežto smútok je reálny a skutočný. Trochu píšem, ale to je iba vlastná psychohygiena nič umelecké.
Podľa mňa to nie je také zložité, vzťah budovať treba, ale stačí povedať Bohu áno, ibaže to je tá najťažšia vec v živote, vzdať sa samého seba a nasledovať ho.
Stastie je povrchne, smutok ma svoju hlbku... Je to normalne, ze to takto citis a chces v tom zit. Bolo by dobre, ak by si to vyuzila vo svoj prospech napr. v nejakej umeleckej tvorbe. Ludia maju radi nezvykle emocie.
Vďaka za reakcie, len chcem povedať, že ja sa neľutujem, práve naopak. Mňa uspokojuje byť nešťastná, ale zároveň si uvedomujem, že je to postavené na hlavu. To, že som v živote spravila chyby je fakt, ale za tie najhoršie veci, ktorými som si prešla nemôžem. Tie sa proste stali, a až teraz v tomto období mi tak nejak došlo, že ako veľmi som v skutočnosti zlomená a jednoducho som si to po dlhom čase priznala. Ale fetišovať vlastný smútok nie je riešenie.
Veriaca som, do kostola chodím, ale také to hlboké spojenie s Bohom nemám.
Keschu233:...to čo píšete nie je hlúpe, jednoducho ste si na tento stav, ktorý roky prežívate zvykla a je pre Vás normálny, cítite sa "ako doma"...mnoho ľudí napr. vstupuje do vzťahov, v ktorých sú nešťastní, ale prežívajú v nich to, čo prežívali kedysi doma v rodine - aj keď im to ubližuje, je to jediné, čo poznajú, zažili a nevedia si ani predstaviť, že to môže byť inak..
To, čo prežívate je pre Vás "normálne", určite nie však najlepšie a cesta von existuje. Je to však na Vás, aké rozhodnutie učiníte a či niekoho požiadate o pomoc...
(Ak uznáte za vhodné pokojne ma kontaktujte, rada Vám budem nápomocná (nie som psychológ/psychiater), poskytujem "alternatívne" poradenstvo.)
Vyhladaj psychologa, tu pravdepodobne sa musi prist na to, co bol spustac u teba a kedy sa ti to prejavilo atd, pomoze ti par sedeni a budes ok :) len vela veci by ludia mali riesit uz skor ale furt to odkladaju a potom to takto dopadne...
Čerpáš energiu zo smútku , z depresií zo zlých vecí jednoducho .. opak šťastia , lásky a tak ďalej .. Robím niečo podobné v tom zmysle že ovládam to a je to len krátkodobé a občasné, prídu zlé myšlienky , zlé spomienky , hnev , sklamanie , smútok avšak nezotrvávam v ňom dlho ale pretvarujem ho do energie a sily. Taktiež som nepocítil lásku a poriadne šťastie .. takže čerpáme energiu zo zlého no sama cítiš že to nie je dobré , stali sa zlé veci a ešte stanú avšak to neznamená že sa nestanú aj tie dobré .. si mladá a máš život pred sebou , šťastie musíš nájsť a láska sa dá nájsť v rôznych smeroch ale na začiatok by bola najlepšia sebaláska. Nebudeme to môcť robiť dlho , dodáva nám to možno silu a energiu ale ak to nezvládneme a ver mi raz určite nezvládneme vezme si nás to , je tu láska a šťastie ktoré nám nič neberú ale dávajú a dokonca keď mi dávame lásku osobe ktorá dáva lásku nám je to neskutočne silné. Neviem ako si na tom zdravotne ale ak dobre tak sa dajú robiť športy a rôzne veci v ktorých sa dá nájsť šťastie , napríklad vlastný talent
( každý ho máme aj ten čo tvrdí že nie ale je tam a hah , zasmejem sa , občas je to aj dosť bizarný talent ale robí nás šťastnými a to je najdôležitejšie ).
Zle sa stalo , zlé sa stane a je potreba sa naučiť poučiť zo zlých situácii , doslova , jednoducho poučiť , spravil som chybu ? poučím sa a už ju nespravím , spravil druhý chybu ? Poučím sa z toho a nespravím ju ja a je treba nechať to zlé odplávať a nezotrvávať v tom.
Taktiež som si prešiel depresiami , smútkom , samotou a zlými vecami lenže je tu aj to dobré čo môžeme zažiť , život je vojna , občas prehráme boj lenže vojnu sme stále neprehrali a ver mi aj keď zažijeme veľa zlého tie dobré momenty stoja za to.
Neviem či si veriaca , ak nie tak môžeš v klude preskočiť týchto pár viet. Kto mne dodával silu keď som bol na dne a ťažko som z neho vychodil bol Boh , bol pri mne keď som mal najsilnejšie bolesti , keď som mal najhoršie myšlienky a dodáva mi silu deň čo deň. Takže ak si veriaca tak viera je naozaj niečo silné čo človeku dodáva mnoho energie a sily.
Držím ti palce a prajem hodne šťastia aby si sa z toho dostala , život nie je len o tom zlom , ak budeme len sedieť a vravieť si ale však nič dobré ku mne neprichodí je tu len všetko zlé tak život bude zlý , je ľahké cítiť hnev , zvádzať vinu na všetkých a šíriť nenávisť ..
( nehovorím že to robíš , hovorím len ako to naozaj a veľmi často u ostatných je ) avšak ak zapracujeme na sebe a na našom živote tak príde aj to dobré.
