Môže človek podľa vás v pohode prežiť celý život úplne sám? Vraj podľa vedcov to nie je normálne... ale ja si myslím, že keď som si doteraz nenašiel priateľku tak budem v pohode aj ďalších 50 rokov života.
Ale bojím sa aby mi raz nepreskočilo a nezačal som to ľutovať, povedzme keď mi bude 40-45 rokov. Ale zas hľadať si niekoho len kvôli tomu aby som niekoho mal podľa mňa tiež nie je správne. Mimochodom teraz mám 25 rokov a som v tých najlepších rokoch a nevidím dôvod, prečo si najlepšie obdobie života kaziť vzťahmi.
Pretože, buďme realisti - koľko žien dnes naozaj stojí za to aby s nimi človek niečo "budoval"? Veď dnes to strieda partnerov ako ponožky a nemá to problém klamať do očí o tom, koľko partnerov to malo pred vami (pozrite si na internete anonymné priznania a tam zistíte ako sa vysmievajú že oklamali svojich chlapcov a povedali im, že pred nimi mali len jedného a pritom ich mali 10).
Aj keď vidím tie páry, ktoré sa hádajú v obchodoch (kvôli totálnym prkotinám) a tie rodiny, kde sú znudení a len volajú cez telefón, kúp toto, kúp tamto, dojdi vtedy a vtedy, vyzdvihni decko a oprav televízor a takým tým znudeným chladným tónom alebo keď sú spolu niekde vonku tak len riešia debiliny typu odvez auto do opravy a stále sú v tm zhone, všade sa stále niekto niekde ponáhľa, roboty nad hlavu, stres... ahoj, čau.... a ani si nepovedia "mám ťa rád" alebo "milujem ťa"... proste dnes sú tie vzťahy také chladné a o ničom :/ to bude asi tou dobou že je na nás toho veľa, každý má roboty až nad hlavu alebo čo.... a to nechcem, radšej budem sám.
Nehovorím, že sa tomu úplne uzatváram. Ak stretnem nejakú dobrú milú ženu, ktorá má v sebe ešte kúsok citu a neberie vzťahy len ako obchodný kontrakt tak budem rád. Ale ak nie, tak radšej budem sám, kľudne aj celý život...
Poznáte niekoho kto žije takto? Tiež sa mu okolie stále diví, prečo ešte stále "nikoho nemá"? Tiež ma občas štve keď mi kolegyne v práci predhadzujú tému vzťahov a myslia si, že každý musí niekoho mať či sa mu to páči alebo nie...
