Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Matky, prečo nemajú/nemáte rady svoje dcéry?

Príspevok v téme: Matky, prečo nemajú/nemáte rady svoje dcéry?
ciernaovecka

Ahojte,
asi ste už o tomto fenoméne počuli, ja teda som si o tom dosť čítala aj na zahraničných fórach. Matky vždy majú radšej synov, a dcéry bud akceptujú, moc nemusia alebo doslova až neznášajú.

Ja som z dosť velkej rodiny. Mám takmer 25 rokov, Je nás veľa súrodencov, z toho sme iba 2 sestry a 3 bratia. Od mala som vždy bola iné dieťa - všetko som sa vždy rýchlo naučila, v škole ma učitelia chválili a rodičov tlačili aby ma dali na velal krúžkov, bola som dosť úspešná vo všetkom čo som robila, vysokú školu zvládam bez problémov...viem, že toto všetko je dar, naozaj mi veci ľahko idú, nemusím sa tolko učiť atd...nechcem byť úspešná a budovať si kariéru, chcem žiť obyčajný dobrý život s ludmi, ktorých milujem a mám rada...
Lenže, moja mama od malička neznnáša a nikdy nepodporovala čo robím...ak som tancovala, chcela aby som hrala na nástroji. Ak som hrala na nástroji chcela, aby som sa začala angažovať. Ked sa angažujem, chce aby som to robila lepšie, správala sa lepšie, brala to zodpovednejšie, prispôsoobovala sa viac a nikdy nerobila nič čo ja chcem, ale aby som splnala očakávania ludí okolo...vkuse všetko čo robím nestačí a chce viac..
Doma, kedže nás je vela súrodencov, ona pracuje, otec je v zahraničí...bratia- typické, chodia po krčmách, na domácnosť neprispievajú...prídu ožratí domov, nič neupracú, ani len po sebe...raz za pol roka, napr. jeden z nich raz niečo opravil - to ste mali vidieť, ako mama všetkým známym, otcovi, rodine hovorila aký on je úžasný a zodpovedný a ako bez neho by to ona nezvládla a ako on hrozne pomáha a všetko urobí...
Ja a sestra, ale kedže ona má len 14, sme jediné, ktoré doma neustále upratujú, varia, vešajú prádlo, chodia jediné na (veľké) nákupy, ked niečo treba sme tu vkuse my...
Ale všetko je zlé, lebo jej vadí, že to robíme...podla nej a budem hovoriť hlavne o mne lebo ja som staršia a na mna to všetko padá...Podľa nej ja varím len to, čo ja chcem, nevarím z toho čo treba minúť ale varím ( priešmačky)- to nie je pravda, varím vždy iba z toho čo je doma, alebo čo nakúpim kedže to robím iba ja, varím aj velmi jednoduché jedlá...to je jedno, celkovo...vidno že jej vadí, že VOBEC varím...vždy to ohrdne že je to zlé, nudné atd...popritom všeobecne o mne ludia aj ostatní doma hovoria, že super varím, aj ma to baví...a nevarím si len tak, varím ked ona nie je doma a nie je doma, čo jesť...a aj tak je všetko zle...iné mamy majú dcéry, ktoré nevedia v 20tich variť, nič sa im nechce..a ja robím všetko, a ani nečakám žiadne ohodnotenie, pochvalu...ale ked ma má moja vlastná matka denne kirtizovať ešte aj za to že varím, tak to už je sila..
Vadia jej moje vzťahy, že s tým si príliš, hentoho maj radšej, ten je zlý, ten je úžasný ( hlavne je to vždy ten, kto mi napr,ublížil) ..ak niekomu pomáham, tak jej vadí, že to je príliš, že čo si ludia pomyslia...atd...všetko všetko je zle..
A predstavte si, môjmu 18 ročnému bratovi ( ktorý je podla mna psychicky a duševne tak zanedbané dieťa) lebo sa mu nevenovali a nemali nanho čas, ktorý huli, fajčí a pije denne...tomu nepovie makké fn...a mne, ktorá žijem ako priemerný obyčajný človek, ktorý sa snaží nielen príjmať ale aj dávať, aj ked nie som dokonalá, ale aj slúžiť a pomáhať...a to isté platí o rodine, domácnosti , škole a kamarátoch...tak mne je denne, denne vyčítané všetko a všetko je zle a ja som hrozna...
Dokonca sestra to uznala že to je vidno, že mama ma moc nemá rada, hovorili mi to ludia, ktorí videli ako sa ku mne správa..jednoducho to je už za hranicou všektého a môžem jej to akokolvek povedať, vysvetliť, vykričať, plakať, ignorovať, urazit sa...nič nič nič nepomáha...
Prečo a ako vôbec matky môžu takto nemať rady svoje deti ? čo ich berú ako konkurenciu či čo ??

Omen

Kočka, ty žiadna čierna ovečka nie si! Máš tu rady od múdrej a skúsenej ženy, snaž sa ich pochopiť a riadiť sa nimi. Zameraj sa na seba, na mamu sa nehnevaj, odpusť jej. Skús sa nevŕtať v minulosti, ži pre prítomnosť a ver v lepšiu budúcnosť. Ono to nepôjde zo dňa na deň, musíš byť trpezlivá a veriť tomu. Možno si prišla na svet preto, aby ste si navzájom splatili dlhy. V každom prípade ti želám veľa síl, aby si túto situáciu zvládla a našla svoje šťastie.

DlVERGENCIA

no vieš moja... ked máš 25 rokov si dospelá žena ktorá nemá riešiť čo jej mamička hovorí, ale v 25 rokoch by si každý človek mal organizovať vlastnú domácnosť, ja žijem od 22sama a mám pokoj, starám sa sama o seba...

zvlášť ked sú v rodine takéto "super vztahy" nechápem prečo tam "deti" dávno po 20tke , ostávajú... mamičke pri riti...

Biela Kobra

ciernaovecka, nešlo to jednoducho, tak či tak vplyv matky je vždy veľký, bez ohľadu na to, aký je tam vzťah. Mama je proste mama, či je zlá, dobrá či hocijaká. Dôležité je, že sa nenecháš ňou ubíjať. Že neuveríš tomu, čo ti hovorí, keď ti vraví, že si nemožná, keď ťa kritizuje za toto a hento, napriek tomu, že sa doma ideš pretrhnúť. Máš svoju pravdu a tej sa drž. Neodvrávaj, nevyskakuj, nerozčuľuj sa. Nech to po tebe stečie ako voda - a sprav si po svojom. Ona už iná nebude, ale ty sa ešte môžeš zmeniť, zosilnieť, zmocnieť.
Aj moja mama je presvedčivá a veľakrát som skoro z nôh spadla, keď som sa dozvedela, čo o mne narozprávala po ulici.
Otrasieš sa. Na názoroch cudzích ľudí nezáleží a blízki vedia, ako to v skutočnosti je. Si pracovitá, samostatná, tak sa na mamu neupínaj. Aj tak ti vždy zostane mamou. Osamostatni sa čím skôr a hľadaj lásku tam, kde je.

ciernaovecka

vincennes : nie je jasné, že sa tak ku mne správa, nemá prečo. Popri škole stíham doučovať, čo mi vynáša pár desiatok, ale chcem to nejako zosúladiť, aby som si dokázala zarobiť na vlastné bývanie čo najskôr.
Za ďalšie, kamarátky v mojom veku nemajú taký problém doma, čiže to asi nebude úplný štandard ako sa správať k dcére za to, že sa vie o seba starať. Viem ,že aj keď sa odsťahujem nájde si veci, ktoré jej budú vadiť a budem stále tá zlá. Ono nejde o to, čo a ako robím, je jednoducho vidno, že ma nemusí, to robila odkedy si pamätám... a ked som bola naozaj teenegerka čo bolo podľa teba zlé vtedy ? že som teenegerka ?

Kobra to mi je ľúto. A Ďakujem za normálny príspevok. Obdivuem, že sa o ňu nakoniec staráš a som rada,že si našla oporu v svokre :) A je super pocit,že to chápeš..lebo ja by som vedela napísať knihu o tom všetkom, to nie je len tom, čo píšem, to je len špic ľadovca. Kedy si sa tak dokázala odosobniť od toho čo hovorí, že nie si ty tá zlá stále ?

TomasNumera vpodstate moja mama robí všetko z toho, o čom píše to dievča. Takisto chváli všetkých naokolo a ja si nepamätám kedy ma pochválila, ak aj, tak len ak ma niekto cudzí pochváli, ona sa akože pridá, aby nevyzerala ako zlá mama.
Dokonca to zachádza do úplných detajlov:
Vždy mi hovorila, nech sa ostrihám alebo nosím zapnuté vlasy,lebo ich mám hrozné. Iní ľudia my ich vždy chválili, aké sú husté a vlnité atd. ..Ak my ich pochváli niekto cudzí, zrazu povie, že áno , sú krásne...popritom mne hovorila, nech si ich ostrihám. ale to sú maličkosti oproti iným veciam..
najhoršie je to, že má vôbec potrebu ma stále kritizovať. Ja jej nič nevyčítam, nestarám sa čo a ako robí, ved robí veľa aj dobrých vecí, ľudia ju majú radi, hovoria aká to je svätá žena atd..a doma toto..

Biela Kobra

Ahoj. Vitaj v klube. Nepoviem ti, prečo je to tak. Ja si to vysvetľujem, že niektoré ženy sú existenciálne tak nastavené, že sú podvedome závislé na "mužskej pozornosti", so synmi sa cítia ako "kráľovné matky" a "ženské pozornosti" pokladajú za samozrejmé. Som na tom podobne ako ty celý život. Smutné je to, že mojej mame robila jej mama to isté, ako sa často sťažuje, mala ju doma "za slúžku".
Nechcem vypisovať podrobnosti, lebo sú takmer totožné s tým, čo prežívaš ty. Zvykla som si, zariadila som si život podľa svojho a popri tom sa starám o mamu, lebo, samozrejme, skončila u mňa. Len jedno mi je ľúto - že som sa dlho neodhodlala mať vlastnú rodinu, lebo som sama nepoznala materinskú lásku. Teraz mi ju nahrádza, paradoxne, moja svokra. V tej som našla oporu, ktorú mi mama nedala, ale trvalo mi dlho, kým som si to uvedomila. Ty tú chybu neurob. Spomínaš, že si mala viacero chlapcov, takých i onakých, čo v tvojom veku je už celkom dosť - a vyzerá to tak, že si dosiaľ nestretla nikoho, komu by si venovala svoju dôveru, s kým by si sa odhodlala usadiť a mať s ním rodinu. Je veľmi pravdepodobné, že ťa jednoducho brzdí strach, pretože ty sama si nikdy poriadne fungujúcu rodinu nespoznala. Nenechaj sa tým ovplyvniť. Aj keď ťa mama nemá rada, ty môžeš byť dobrou a milujúcou matkou. Daj svojmu srdcu šancu. Nie si ničia slúžka a máš právo na vlastný život plný lásky, úcty a tolerancie. Ukáž príklad svojej sestre, ktorá raz bude musieť podstúpiť ten istý boj. Držím palce.

vincennes

Žiješ ako teenagerka, pretože stále bývaš doma (napriek tomu, že máš už 25 rokov). Keď teda zarábaš a vieš sa postarať o domácnosť, prečo sa neosamostatníš? Jasné, že sa k tebe mama tak správa, lebo ťa stále považuje za decko. Keď budeš bývať sama, môžeš si všetko zariadiť podľa seba a nikto ti do toho nebude kecať.

TomasNumera

Ciernaovecka - tak si precitaj toto a skus to vysvetlit. Preco jej matka na nu dala celu tarchu? Preco nevedela ocenit JEJ hodnotu ale vsetkych naokolo ano?
A ine...
www.zdravie.sk

Ked na daco prides napis. Mozno najdes odpoved aj pre seba.
Ak si zarabas odid. Aj ked neviem ze ci sa to zakladetelke temy ktoru ti posielam, podarilo...