Ahojte,
asi ste už o tomto fenoméne počuli, ja teda som si o tom dosť čítala aj na zahraničných fórach. Matky vždy majú radšej synov, a dcéry bud akceptujú, moc nemusia alebo doslova až neznášajú.
Ja som z dosť velkej rodiny. Mám takmer 25 rokov, Je nás veľa súrodencov, z toho sme iba 2 sestry a 3 bratia. Od mala som vždy bola iné dieťa - všetko som sa vždy rýchlo naučila, v škole ma učitelia chválili a rodičov tlačili aby ma dali na velal krúžkov, bola som dosť úspešná vo všetkom čo som robila, vysokú školu zvládam bez problémov...viem, že toto všetko je dar, naozaj mi veci ľahko idú, nemusím sa tolko učiť atd...nechcem byť úspešná a budovať si kariéru, chcem žiť obyčajný dobrý život s ludmi, ktorých milujem a mám rada...
Lenže, moja mama od malička neznnáša a nikdy nepodporovala čo robím...ak som tancovala, chcela aby som hrala na nástroji. Ak som hrala na nástroji chcela, aby som sa začala angažovať. Ked sa angažujem, chce aby som to robila lepšie, správala sa lepšie, brala to zodpovednejšie, prispôsoobovala sa viac a nikdy nerobila nič čo ja chcem, ale aby som splnala očakávania ludí okolo...vkuse všetko čo robím nestačí a chce viac..
Doma, kedže nás je vela súrodencov, ona pracuje, otec je v zahraničí...bratia- typické, chodia po krčmách, na domácnosť neprispievajú...prídu ožratí domov, nič neupracú, ani len po sebe...raz za pol roka, napr. jeden z nich raz niečo opravil - to ste mali vidieť, ako mama všetkým známym, otcovi, rodine hovorila aký on je úžasný a zodpovedný a ako bez neho by to ona nezvládla a ako on hrozne pomáha a všetko urobí...
Ja a sestra, ale kedže ona má len 14, sme jediné, ktoré doma neustále upratujú, varia, vešajú prádlo, chodia jediné na (veľké) nákupy, ked niečo treba sme tu vkuse my...
Ale všetko je zlé, lebo jej vadí, že to robíme...podla nej a budem hovoriť hlavne o mne lebo ja som staršia a na mna to všetko padá...Podľa nej ja varím len to, čo ja chcem, nevarím z toho čo treba minúť ale varím ( priešmačky)- to nie je pravda, varím vždy iba z toho čo je doma, alebo čo nakúpim kedže to robím iba ja, varím aj velmi jednoduché jedlá...to je jedno, celkovo...vidno že jej vadí, že VOBEC varím...vždy to ohrdne že je to zlé, nudné atd...popritom všeobecne o mne ludia aj ostatní doma hovoria, že super varím, aj ma to baví...a nevarím si len tak, varím ked ona nie je doma a nie je doma, čo jesť...a aj tak je všetko zle...iné mamy majú dcéry, ktoré nevedia v 20tich variť, nič sa im nechce..a ja robím všetko, a ani nečakám žiadne ohodnotenie, pochvalu...ale ked ma má moja vlastná matka denne kirtizovať ešte aj za to že varím, tak to už je sila..
Vadia jej moje vzťahy, že s tým si príliš, hentoho maj radšej, ten je zlý, ten je úžasný ( hlavne je to vždy ten, kto mi napr,ublížil) ..ak niekomu pomáham, tak jej vadí, že to je príliš, že čo si ludia pomyslia...atd...všetko všetko je zle..
A predstavte si, môjmu 18 ročnému bratovi ( ktorý je podla mna psychicky a duševne tak zanedbané dieťa) lebo sa mu nevenovali a nemali nanho čas, ktorý huli, fajčí a pije denne...tomu nepovie makké fn...a mne, ktorá žijem ako priemerný obyčajný človek, ktorý sa snaží nielen príjmať ale aj dávať, aj ked nie som dokonalá, ale aj slúžiť a pomáhať...a to isté platí o rodine, domácnosti , škole a kamarátoch...tak mne je denne, denne vyčítané všetko a všetko je zle a ja som hrozna...
Dokonca sestra to uznala že to je vidno, že mama ma moc nemá rada, hovorili mi to ludia, ktorí videli ako sa ku mne správa..jednoducho to je už za hranicou všektého a môžem jej to akokolvek povedať, vysvetliť, vykričať, plakať, ignorovať, urazit sa...nič nič nič nepomáha...
Prečo a ako vôbec matky môžu takto nemať rady svoje deti ? čo ich berú ako konkurenciu či čo ??
