Mám priateľa, milujem ho. Plánujeme spoločnú budúcnosť. Avšak, už dávno sa mi nepodarilo sa na neho dívať a cítiť lásku ako na začiatku. Uvedomujem si, že je to zo stresu a tlaku, ale neviem sa pri ňom uvoľniť. A keď to už mám na dosah, musím ísť naspäť do reality. Problém je, že si absolútne neverím, pochybujem o sebe, o nás, o budúcnosti, o orientácií... Nevládzem. Som unavená sama zo seba. Snažila som sa upratať si v hlave, dopadlo to tak, že je to ešte horšie. Hlava ako na vode. Trvá to takto asi pol roka. U psychológa som nebola, lebo sa desím toho, čo vytiahne. Muž mi s tým pomáha najviac ako sa dá, ale on už tiež melie z posledného. Ničí to nás. Tak vás prosím o pomoc.
Ničiteľ vzťahu
Walt
Sally357
Walt, napis
sallyhope357@gmail.com
Walt: kľúčom v tom, čo ste napísala je "lebo sa desím toho, čo vytiahne"...točíte sa dookola a snažíte sa mať situáciu "pod kontrolou", v skutočnosti však utekáte pred tým, čo skutočne vo svojom vnútri cítite, po čom túžite. Potrebujete svoj strach prijať a čeliť mu, momentálne sa ním nechávate ovládať...
Sally357
Neobviňuj sa, si len človek ako my všetci. Mala by si hlavne veci čo ťa trápia s niekým, kto má odstup prebrať, keď máš toľko pochybností. Možno chodíš stále len dookola vo svojej situácii.
Opso
Tak ti treba. Karma ťa dobehla. To ťa len zožiera svedomie....
Mia77
Ono to aj vyznieva chaoticky, co si napisala. Akoby si nevedela co vlastne chces, bola pod tlakom robit co sa od teba asi ocakava a akosi v tom vsetkom co ta zneistuje samu seba stracala. Mozno by si mala len pribrzdit a zacat nepodcenovat fakt, ze k partnerovi necitis lasku ako nazaciatku a porozmyslat co konkretne ta robi nestastnou, ci sa to da zmenit.
