Zdravím, už dlho sa trápim premýšľaním nad touto témou, tak som sa rozhodla napísať na fórum v nádeji, že sa mi uľaví ak mi k tomu povedia názor iní ľudia. Teda môj príbeh - vyrastala som s mamou, otec nemal o mňa nikdy záujem, až ked som mala 18 začal ma vláčiť po súdoch kvôli peniazom.. milé stretnutie po 18 rokoch ked sa na vás otec ani nepozrie a zaujímajú ho iba prachy... o tom sa však nechcem rozpisovať - povedala som si, že to, že jeden chlap je taký neznamená, že sú takí všetci. Nejdem predsa súdiť všetkých podľa jedného. Lenže zakaždým ked som si toto povedala, objavil sa muž, čo sa ku mne správal hrubo, mal potrebu ma uraziť alebo som sa dozvedela o prípadoch ako muži bili svoje ženy, znásilňovali a podobne.. Ale ved nejdem predsa podľa toho súdiť všetkých......Lenže u úplne všetkých mužov čo som stretla, som sa stretla s ich potrebou ponížiť ma len pretože som žena. V zmysle čo ty môžeš vedieť, ženy sú sprosté, čo robia na vš, ako môžu riadiť auto atd... a ak už to ma neurazí tak ked na mňa niekto kričí sexuálne narážky ako na nejaké mäso (pričom idem v zime v kabáte, dlhých nohaviciach a čiapke) tak to už mám k nim taký odpor, že by som najradšej odišla na samotku na inú planétu... Neviem dámy, ako toto dávate, či vám tieto veci proste na mužoch nevadia.. ale ja vážne nedokážem pochopiť hladenie si mužského ega tým, že zhodí ženu... Nuž, asi som divná, čoho následkom je, že v 25 rokoch som si nikdy nepustila muža k telu, a homosexuálne orientovaná nie som, keby to náhodou niekoho napadlo.. V tom mám úplne jasno. Chcem sa teda spýtať, čo si o tom myslíte a či je dobré ísť s tým za psychológom alebo len proste žiť si šťastne bez muža a sústrediť sa na svoj život a proste si ich nevšímať.....
nenávidím mužov - psychický problém alebo dôsledok ?
Nie všetci sú, majú zlé dni
ved ži šťastne bez chlapov, dá sa to uplne v pohode, budeš nezávislá, všetko budeš mať vlastné, nebudeš na nikom závislá...
ked nebudeš mať stastie na chlapov, lebo osud.. tak radsej sama a štastna... ako byt vo vztahu s nejakym magorom ktory ta bude mlátit..
možeš si život užívať, chodiť kam sa ti zachce, nikomu sa nemusíš zodpovedať, možeš cestovať po svete...študovať, spoznavat a stretavat sa s ludmi...
Ahoj, je jasne, ze nemas na nas chalanov-chlapov lahke srdce, ked mas s nami zda sa len taketo skusenosti, niet divu.
O nich mozem napisat len, ze su nevyzrety hlupaci, na ktorych sa vykasli.
Po dalsie, prestan sa zameriavat len na hlupakov, zle vztahy. Oni su daleko viac viditelnejsie, je naozaj vela aj v pohode ludi, muzov, ktory by za tvoju pozornost stali. Ak sa budes zamieravat len na zle, tak v tej bubline aj ostanes.
Ak si trufas ist k psychologovi, tak urcite chod, aj ak nato netreba mozno odbornu schopnost, ale asi psychologovi budes verit ovela viac nez komukolvek z nas... Drzim prsty :)
Najdi si tebe podobného buzeranta a zamestnanie ty primitív.
Anonymka333: to, že ste si povedala, že jeden chlap je taký neznamená, že sú takí všetci Váš problém nerieši.. Muži, ktorých stretávate Vám zrkadlia to, čomu ste zatiaľ ešte nečelili - trauma, ktorú ste prežili naďalej tkvie vo Vašom vnútri v potlačovanom smútku, bolesti, hneve..Sú muži nevyrovnaní, ako aj viac zrelí (tak ako aj ženy). Nie je to však o nich, ale o Vás. Potrebujete čeliť tomu, čo vo svojom vnútri prežívate..
Podľa mňa máš pravdu a ak nestretneš toho čo ťa presvedčí o výnimke :) , zostaň presne taká aká si a neprispôsobuj sa väčšine, neznižuj sa len aby si zapadla, je krásne, že poznáš svoju cenu.
Ahoj, možno mi nebudeš veriť, ale podľa mňa veci, ktoré si myslíme, do nášho života aj priťahujeme. Ty síce vravíš, že na základe svojej skúsenosti s otcom nejdeš odsudzovať všetkých mužov (čo je veľmi dobré, si na správnej ceste). Ale povedz si úprimne: Keď si na svojho otca spomenieš, necítiš krivdu? Nie si smutná z toho, že tam pre teba celé detstvo nebol? Vieš o sebe povedať, že túto vec máš v sebe na 100% vyriešenú?
Skús sa nad tým do hĺbky zamyslieť. Vo svojom vnútri nájdeš odpoveď.
A ďalšia vec: Skús vnímať to urážanie, ponižovanie od mužov ako varovný signál, že od tých treba dať ruky preč. Ono človek sa zamiluje ľahko, ale smutný fakt je ten, že tých správnych mužov (aj žien), je do vzťahu vhodných len určité množstvo. Veď sa skús pozrieť len vo svojom okolí koľko vzťahov je nefunkčných, koľko manželstiev zotrváva len kvôli deťom, príp. sú manželia na rozvod už skrátka pristarí. Som si istý, že aj ty vo svojom okolí niečo také poznáš.
Keď začneš veci vnímať takto a vyriešiš v sebe všetko, čo ťa trápi, zmieri sa s tým, čo bolo, vtedy sa veci začnú meniť.